Svätý Lev III. bol 96. pápežom Katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 26. decembra 795 do 12. júna 816. Narodil sa okolo roku 750 v Ríme v rodine jednoduchého pôvodu; jeho otec sa volal Atyuppius a matka Alžbeta (Elizabeth). Získal vzdelanie v benediktínskom kláštore pri Lateránskej bazilike a postupne prešiel viacerými cirkevnými úradmi – bol kardinálom-kňazom s titulárnym kostolom Santa Susanna a neskôr zastával dôležité funkcie v pápežskej administratíve (vestiarius a sacellarius) za svojho predchodcu Hadriána I. Za pápeža bol zvolený hneď v deň pohrebu Hadriána I. a na druhý deň bol vysvätený, čo svedčilo o jeho všeobecnej podpore, ale aj snahe predísť vonkajším zásahom do voľby. Jeho pontifikát je neodmysliteľne spojený s postavou franského kráľa a neskôr cisára Karola Veľkého. Hneď po svojom zvolení poslal Karolovi kľúče od hrobu svätého Petra a štandardu mesta Rím, čím uznal franského panovníka za ochrancu Svätej stolice. Tento blízky vzťah sa ukázal ako kľúčový už v roku 799. Dňa 25. apríla 799 bol pápež Lev III. počas procesie v Ríme brutálne napadnutý skupinou sprisahancov vedenou príbuznými (synovcami) jeho predchodcu Hadriána I., Paschalisom a Campulusom. Obvinili ho z rôznych prečinov (údajne krivoprísažníctva a cudzoložstva) a pokúsili sa ho oslepiť a vyrezať mu jazyk. Podarilo sa mu však utiecť (podľa legendy mu boli zázračne vrátené oči a jazyk) a uchýlil sa pod ochranu Karola Veľkého na jeho dvore v Paderborne (Nemecko). Karol Veľký ho s vojenskou eskortou priviedol späť do Ríma v novembri 800. Na synode v Ríme v decembri 800 sa Lev III. očistil od vznesených obvinení slávnostnou prísahou (keďže podľa zásady „prima sedes a nemine iudicatur“ – prvý stolec nikto nesúdi – nemohol byť súdený). Jeho protivníci boli odsúdení na smrť, ale pápež im trest zmiernil na vyhnanstvo. Vrcholom vzťahu medzi Levom III. a Karolom Veľkým bola korunovácia Karola za cisára na Vianoce 25. decembra 800 v Bazilike sv. Petra v Ríme. Týmto aktom pápež obnovil cisársku hodnosť na Západe (tzv. Translatio imperii), čím definitívne presunul politickú orientáciu pápežstva od Byzantskej ríše k Franskej ríši a položil základy Svätej ríše rímskej. Tento krok mal ďalekosiahle dôsledky pre európske dejiny. V teologickej oblasti sa Lev III. zaoberal sporom o „Filioque“ – dodatok k Nicejsko-carihradskému vyznaniu viery („...ktorý vychádza z Otca **i Syna**“). Hoci teologicky súhlasil s učením, že Duch Svätý vychádza aj zo Syna, odolal tlaku Karola Veľkého na oficiálne zavedenie tohto dodatku do Kréda v celej Cirkvi, najmä z obavy pred ďalším prehlbovaním rozkolu s Východnou cirkvou. Na znak toho dal v Bazilike sv. Petra umiestniť dve strieborné tabule s textom Kréda v latinčine a gréčtine bez dodatku Filioque. Lev III. zomrel 12. júna 816 a bol pochovaný v Bazilike sv. Petra. Hoci nebol mučeníkom v pravom zmysle slova, prežil brutálny útok a neskôr bol uctievaný ako svätý. Jeho kult oficiálne potvrdil pápež Klement X. v roku 1673. Liturgická spomienka svätého Leva III. sa slávi 12. júna.
Modlitba k svätému Levovi III.
Svätý pápež Lev III., ty si aj po krutom útoku nepriateľov s Božou pomocou a odvahou ďalej viedol Cirkev. V zložitej dobe si korunovaním cisára Karola Veľkého položil základy novej éry v Európe. Prosíme ťa, oroduj za nás, aby sme s tvojou príhovornou pomocou dokázali čeliť protivenstvám, verne slúžiť Bohu i ľuďom a múdro budovať Božie kráľovstvo na zemi. Amen.
Priama spojitosť pápeža Leva III. so Slovenskom nie je známa. Jeho pontifikát však spadá do obdobia začiatkov christianizácie Slovanov a formovania prvých štátnych útvarov v strednej Európe, vrátane Nitrianskeho kniežatstva. Korunovácia Karola Veľkého za cisára v roku 800 mala zásadný vplyv na politické a cirkevné usporiadanie Európy, ktoré sa dotklo aj územia dnešného Slovenska, najmä cez neskorší vplyv Franskej a Východofranskej ríše a pôsobenie západnej misie.