Svätý Pius V., vlastným menom Antonio (niekde uvádzaný ako Michele) Ghislieri, bol 225. pápežom Katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval od 7. januára 1566 do 1. mája 1572. Narodil sa 17. januára 1504 v Bosco (dnes Bosco Marengo) v Piemonte, v severnom Taliansku, v chudobnej, ale šľachtickej rodine. Vo veku 14 rokov vstúpil do dominikánskeho rádu, kde prijal meno Michele a získal vynikajúce teologické vzdelanie. Preslávil sa svojou hlbokou zbožnosťou, asketickým životom, nekompromisnou obranou katolíckej viery a reformným zápalom. Pôsobil ako profesor teológie, prior viacerých kláštorov a neskôr ako inkvizítor v Como a Bergame, kde si získal povesť prísneho, ale spravodlivého ochrancu viery. Jeho kvality si všimol kardinál Caraffa (neskorší pápež Pavol IV.), ktorý ho povolal do Ríma. V roku 1556 bol vymenovaný za biskupa v Nepi a Sutri, v roku 1557 sa stal kardinálom (známy ako kardinál Alessandrino podľa neďalekej Alessandrie) a v roku 1558 bol menovaný za veľkého inkvizítora Rímskej inkvizície. V roku 1560 sa stal biskupom v Mondovì. Po smrti pápeža Pia IV. bol 7. januára 1566 zvolený za pápeža a prijal meno Pius V. Aj ako pápež si zachoval prísny, asketický životný štýl dominikánskeho mnícha; pod pápežským rúchom nosil svoj rehoľný habit a často chodil bosý v procesiách. Jeho hlavným cieľom bola implementácia dekrétov Tridentského koncilu (1545–1563), ktorý reagoval na protestantskú reformáciu a inicioval katolícku protireformáciu. Vydal Rímsky katechizmus (1566), ktorý slúžil ako základná príručka katolíckej náuky pre kňazov. Reformoval liturgické knihy, vydal Rímsky breviár (1568) a predovšetkým Rímsky misál (1570), ktorým kodifikoval tzv. Tridentskú omšu. Táto forma liturgie zostala štandardom v Rímskokatolíckej cirkvi až do Druhého vatikánskeho koncilu. Dôsledne presadzoval reformu kléru, vyžadoval rezidenciu biskupov v ich diecézach, bojoval proti simónii (svätokupectvu) a morálnym pokleskom duchovných. Reformoval aj rehoľné rády. Energicky vystupoval proti šíreniu protestantizmu. V roku 1570 vydal bulu „Regnans in Excelsis“, ktorou exkomunikoval anglickú kráľovnú Alžbetu I. a zbavil jej poddaných prísahy vernosti, čo však malo skôr negatívne politické dôsledky pre katolíkov v Anglicku. Podporoval katolícke sily v boji proti hugenotom vo Francúzsku. Významným počinom Pia V. bolo zorganizovanie Svätej ligy – aliancie pápežského štátu, Španielska, Benátok a ďalších katolíckych mocností – proti Osmanskej ríši, ktorá ohrozovala kresťanskú Európu. Modlitbám a najmä ružencu pripisoval rozhodujúce víťazstvo kresťanskej flotily nad Osmanmi v námornej bitke pri Lepante 7. októbra 1571. Na pamiatku tohto víťazstva ustanovil sviatok Panny Márie Víťaznej, ktorý sa neskôr premenoval na sviatok Ružencovej Panny Márie a slávi sa 7. októbra. Pius V. zomrel 1. mája 1572 v Ríme na následky choroby (pravdepodobne kameňov v močovom mechúre). Nebol mučeníkom. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Klement X. v roku 1672 a za svätého pápež Klement XI. v roku 1712. Jeho liturgická spomienka sa slávi 30. apríla. Je pochovaný v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.
Modlitba k svätému Piovi V.
Svätý pápež Pius V., horlivý reformátor a neochvejný obranca viery, ty si s apoštolskou horlivosťou uvádzal do života obnovu Cirkvi podľa Ducha Tridentského koncilu a s dôverou v moc modlitby ruženca si vyprosil víťazstvo nad nepriateľmi kresťanstva. Oroduj za nás, aby sme boli verní pravej viere, milovali liturgiu a s tvojou pomocou šírili Božie kráľovstvo. Amen.
Svätý Pius V., pápež v pohnutých časoch druhej polovice 16. storočia, síce nepatrí medzi svätcov, ktorých menom by boli bežne pomenované kostoly či kaplnky na Slovensku, no jeho odkaz a pôsobenie mali nezanedbateľný vplyv aj na naše územie. Jeho meno je známejšie skôr v kruhoch záujemcov o cirkevné dejiny, liturgiu (ako pápež, ktorý kodifikoval tzv. Tridentskú omšu) a mariánsku úctu. Práve on totiž po víťazstve kresťanských vojsk nad Osmanskou ríšou v bitke pri Lepante (1571), ktorú vybojovala Svätá liga zorganizovaná z jeho iniciatívy, ustanovil sviatok Panny Márie Víťaznej, neskôr premenovaný na sviatok Panny Márie Ružencovej. Ruženec, ktorého modlitbu Pius V. horlivo šíril a pripisoval mu zásluhu na víťazstve, má dodnes mimoriadne silné miesto v spiritualite slovenských katolíkov.
Hoci priamo na Slovensku nepôsobil, jeho pontifikát spadá do obdobia vrcholiacej Reformácie a zároveň silného tureckého ohrozenia Uhorska, ktorého bolo Slovensko súčasťou. Dôsledné presadzovanie reforiem Tridentského koncilu za Pia V. posilnilo Katolícku cirkev v jej neľahkom zápase o zachovanie viery aj v našom regióne. Víťazstvo pri Lepante, vnímané ako zlomový bod v obrane Európy, malo priamy význam aj pre bezpečnosť územia dnešného Slovenska. Pre slovenských veriacich tak môže byť sv. Pius V. inšpiráciou vernosti učeniu Cirkvi, odvahy pri obrane kresťanských hodnôt a hlbokej dôvery v moc modlitby, osobitne posvätného ruženca, v časoch skúšok a nepokoja.
