Svätá Everilda z Everinghamu, opátka

Svätá Everilda z Everinghamu (tiež známa ako Everildis, Averil, staroanglicky Eoforhild) bola anglosaská svätica zo 7. storočia, uctievaná ako panna a opátka. Narodila sa v šľachtickej rodine vo Wessexe v Anglicku; presný rok jej narodenia nie je známy. Podľa niektorých prameňov bola dcérou kráľa Cynegilsa z Wessexu a ku kresťanstvu konvertovala okolo roku 635 pod vplyvom svätého Birína, spolu so svojím otcom. Túžila po zasvätenom živote, preto opustila domov a odišla na sever Anglicka, aby sa stala mníškou. K nej sa pridali jej spoločníčky, svätá Bega a svätá Wuldreda (alebo Waldreda). Všetky tri prijal svätý Wilfrid, biskup z Yorku, ktorý im udelil mníšsky závoj. Svätý Wilfrid im daroval miesto nazývané „Biskupská farma“ alebo „Biskupský príbytok“, ktoré sa neskôr stalo známym ako Everildisham (dnešný Everingham v grófstve East Riding of Yorkshire, hoci niektoré zdroje spomínajú aj Nether Poppleton pri Yorku ako možné miesto). Tu svätá Everilda založila kláštor a stala sa jeho opátkou, pričom viedla komunitu približne osemdesiatich mníšok. Bola známa svojou zbožnosťou, múdrym vedením komunity a oddanosťou modlitbe a charite. Zomrela prirodzenou smrťou okolo roku 700. Informácie o jej živote pochádzajú najmä z Yorského breviára a jej meno sa objavuje aj v Martyrológiu svätého Usuarda. Hoci nie sú zaznamenané konkrétne zázraky spojené s jej osobou, jej svätosť a vplyv boli široko uznávané. Jej liturgický sviatok sa slávi 9. júla. Dodnes jej je zasvätených niekoľko kostolov v Anglicku, napríklad kostol sv. Everildy v Everinghame a v Nether Poppletone.