Svätá Eulália Barcelonská, panna a mučenica

Svätá Eulália Barcelonská bola mladá panna a mučenica, ktorá žila na prelome 3. a 4. storočia v Barcelone, vtedajšej rímskej provincii Hispánia Tarraconensis. Narodila sa okolo roku 290 v kresťanskej, pravdepodobne šľachtickej rodine. Už vo veľmi mladom veku, keď mala len trinásť alebo štrnásť rokov, preukázala mimoriadnu odvahu a neochvejnú vieru počas rozsiahleho prenasledovania kresťanov za vlády cisára Diokleciána a jeho spoluvládcu Maximiana. Keď rímsky miestodržiteľ Dacián prišiel do Barcelony s cieľom presadiť cisárske edikty proti kresťanom, mladá Eulália sa podľa tradície tajne vybrala z vidieckeho domu svojej rodiny (niekedy sa ako miesto jej bydliska uvádza Sarrià, neďaleko Barcelony) priamo do mesta. Tam sa odvážne postavila pred miestodržiteľa Daciána a smelo ho obvinila z nespravodlivosti a krutosti páchanej na nevinných kresťanoch. Za svoju otvorenú obhajobu kresťanskej viery a za odmietnutie obetovať rímskym pohanským bohom bola Eulália okamžite uväznená a podrobená sérii mimoriadne brutálnych múk. Tradícia hovorí o trinástich druhoch mučenia, ktoré symbolicky zodpovedali jej veku. Medzi ne patrilo bičovanie, trhanie tela železnými hákmi, pálenie bokov horiacimi fakľami a podľa jednej z barcelonských legiend aj kotúľanie v sude naplnenom črepinami skla a ostrými predmetmi po ulici, ktorá dnes v Barcelone nesie meno „Baixada de Santa Eulàlia“ (Zostup svätej Eulálie). Napriek všetkému nepredstaviteľnému utrpeniu zostala Eulália pevná vo svojej viere a odmietla zaprieť Krista. Nakoniec bola odsúdená na smrť a umučená okolo roku 303 alebo 304. Najčastejšie sa uvádza, že bola ukrižovaná, často na kríži v tvare X (tzv. ondrejský kríž), ktorý sa stal jedným z jej ikonografických atribútov. Starobylé legendy hovoria, že v okamihu jej smrti vyletela z jej úst biela holubica, symbolizujúca jej čistú dušu odchádzajúcu do neba, a jej nahé telo na kríži zázračne prikryl sneh. Svätá Eulália je jednou z hlavných patrónok mesta Barcelona (spolu s Pannou Máriou Milostivou – La Mercè) a jej katedrála (Katedrála svätého Kríža a svätej Eulálie) uchováva jej relikvie v nádhernom alabastrovom sarkofágu v krypte. Jej liturgický sviatok sa v Katolíckej cirkvi slávi 12. februára. Hoci existuje historická diskusia o možnej totožnosti s inou španielskou mučenicou, svätou Euláliou z Méridy (ktorej sviatok je 10. decembra), barcelonská cirkevná a ľudová tradícia ju uctieva ako samostatnú sväticu s vlastným príbehom a významom pre mesto.