Svätá Petronila Rímska je ranokresťanská svätica, panna a mučenica, uctievaná najmä v Ríme a vo Francúzsku. Jej liturgický sviatok pripadá na 31. mája. Hoci presné údaje o jej živote sú zahalené tajomstvom a legendami, tradícia ju oddávna spája so svätým Petrom apoštolom, často ako jeho dcéru. Moderní historici sa prikláňajú k názoru, že mohla byť jeho duchovnou dcérou, teda jednou z jeho prvých konvertitiek v Ríme, alebo že podobnosť mien (Petronila – „malá Petra“) viedla k tomuto spojeniu. Niektoré zdroje uvádzajú, že mohla patriť k rímskemu rodu Auréliovcov alebo byť spriaznená s rodinou Flaviánovcov, ku ktorej patrila aj svätá Flávia Domitila. Petronila žila pravdepodobne v 1. alebo na začiatku 2. storočia.
Legenda hovorí, že trpela ochrnutím a svätý Peter ju zázračne uzdravil. Najznámejší príbeh spojený s jej životom je o pohanskom rímskom šľachticovi menom Flaccus, ktorý si ju chcel vziať za ženu pre jej krásu. Petronila, ktorá zasvätila svoj život Kristovi, si vyžiadala tri dni na rozmyslenie. Tento čas strávila v modlitbách a pôste a na tretí deň, po prijatí Eucharistie, zomrela, čím si zachovala panenskú čistotu a vernosť Bohu. Hoci niektoré legendy hovoria o prirodzenej smrti po pôste, rané nápisy a tradícia ju označujú ako mučenicu (napríklad nápis „Petronilla Mart.“ na freske zo 4. storočia v Domitiliných katakombách v Ríme, kde bola pôvodne pochovaná). Jej úcta je veľmi stará. V roku 757 dal pápež Pavol I. preniesť jej sarkofág z katakomb do Baziliky svätého Petra v Ríme, kde bola na jej počesť zriadená kaplnka. Táto kaplnka sa neskôr stala národnou kaplnkou francúzskych kráľov, keďže Francúzsko („najstaršia dcéra Cirkvi“) si svätú Petronilu prijalo za jednu zo svojich patrónok. Je tiež patrónkou dauphinov (francúzskych následníkov trónu), zmlúv medzi pápežmi a franskými panovníkmi, a vzýva sa proti horúčke. V umení býva zobrazovaná s kľúčmi (symbol blízkosti k sv. Petrovi), palmou mučeníctva alebo ako ju sv. Peter uzdravuje.