Svätý Augustín z Canterbury, biskup a apoštol Angličanov

Svätý Augustín z Canterbury, uctievaný ako „apoštol Angličanov“, bol benediktínsky mních a prvý arcibiskup Canterbury. Narodil sa pravdepodobne v Ríme v polovici 6. storočia. Pôsobil ako prior kláštora svätého Ondreja v Ríme, keď ho pápež Gregor Veľký v roku 595 vybral, aby viedol misiu do anglosaského Anglicka s cieľom obrátiť pohanské kmene na kresťanstvo. Po počiatočných obavách a krátkom návrate do Ríma, Augustín s asi štyridsiatimi mníchmi pristál na ostrove Thanet v kráľovstve Kent na jar roku 597. Kráľ Kentu, Æthelberht, ktorého manželka Berta bola kresťanská franská princezná, prijal misionárov pohostinne. Povolil im kázať a usadiť sa v Canterbury, hlavnom meste kráľovstva. Augustínova misia bola úspešná; sám kráľ Æthelberht prijal krst, pravdepodobne ešte v roku 597, a jeho príklad nasledovali mnohí jeho poddaní. Augustín odišiel do Arles v Galii (dnešné Francúzsko), kde bol vysvätený za biskupa Angličanov. Po návrate do Canterbury založil biskupský stolec, čím sa stal prvým arcibiskupom Canterbury. Založil tu aj kláštor svätých Petra a Pavla (neskôr známy ako Opátstvo svätého Augustína), ktorý sa stal významným centrom vzdelanosti. S pomocou pápeža Gregora Veľkého, ktorý mu posielal ďalších misionárov a pastoračné usmernenia, Augustín pracoval na organizácii cirkvi v Anglicku, zriaďoval ďalšie biskupstvá (napríklad v Londýne a Rochesteri) a snažil sa, hoci s obmedzeným úspechom, o zjednotenie s existujúcimi keltskými kresťanskými komunitami, ktoré mali odlišné liturgické a disciplinárne zvyky. Zomrel 26. mája roku 604 v Canterbury a bol pochovaný v kláštore svätých Petra a Pavla. Jeho misijná práca položila pevné základy pre Rímsku cirkev v Anglicku a mala trvalý vplyv na anglické kresťanstvo a kultúru. Jeho liturgický sviatok sa v Katolíckej cirkvi všeobecne slávi 27. mája.