Blahoslavený Augustín Fangi z Bielly, kňaz O.P.

Blahoslavený Augustín Fangi, známy aj ako Augustín z Bielly, bol taliansky dominikánsky kňaz a rehoľník. Narodil sa okolo roku 1430 v Bielle (Piemont) v bohatej šľachtickej rodine Fangi, ktorá pre neho plánovala svetskú kariéru. Augustína však očaril životný štýl dominikánov, ktorí prišli do jeho rodného mesta, a ako mladý muž vstúpil do ich novozriadeného kláštora v Bielle. Jeho rehoľný život sa vyznačoval hlbokou zbožnosťou, pravidelnosťou v modlitbe a zachovávaní rehole, prísnym pokáním a mimoriadnou schopnosťou sebakontroly a sústredenia na duchovné veci. Traduje sa, že počas modlitby bol často videný v extáze, dokonca levitovať. Známy je príbeh, keď podstúpil bolestivý chirurgický zákrok bez anestézie (ktorá v 15. storočí nebola dostupná) bez jediného výkriku, tvrdiac, že jeho myseľ bola tak sústredená na modlitbu, že si bolesť takmer nevšimol. V roku 1464 sa stal priorom kláštora v Soncine (Lombardsko) a neskôr pôsobil ako prior aj v ďalších dominikánskych domoch (Biella, Vercelli, Vigevano), kde sa usiloval o obnovu a verné zachovávanie rehoľných pravidiel podľa ducha svätého Dominika. Už počas života bol považovaný za divotvorcu. Pripisuje sa mu viacero zázrakov, napríklad oživenie deformovaného dieťaťa, ktoré zomrelo bez krstu, aby mohlo byť pokrstené; zázračné scelenie rozbitého džbánu s vínom pre plačúceho chlapca; či oslobodenie ženy posadnutej piatimi démonmi. Posledných desať rokov života strávil v dominikánskom kláštore v Benátkach, kde zomrel 22. júla 1493. Jeho kult začal krátko po smrti, najmä po tom, čo bolo jeho telo v roku 1530 nájdené neporušené pri oprave zaplavenej krypty, kde bol pochovaný. Pápež Pius IX. potvrdil jeho kult 5. septembra 1872 (ekvipolentná beatifikácia). V roku 1973 boli jeho neporušené ostatky prenesené z Benátok do farského kostola svätého Jakuba v Bielle-Piazzo.