Svätý Peter z Atroy bol významný byzantský mních, igumen (predstavený kláštora) a vyznávač z 8. a 9. storočia. Narodil sa okolo roku 773 v Malej Ázii (pravdepodobne neďaleko Efezu alebo v Bithýnii) ako Theofylakt. V osemnástich rokoch vstúpil do kláštora a stal sa žiakom svätého Pavla Hesychastu vo Frýgii, ktorý mu dal mníšske meno Peter. Neskôr bol vysvätený za kňaza. Spolu so svojím učiteľom Pavlom odišli do Bithýnie, kde pri vrchu Olymp (dnešný Uludağ v Turecku) založili v lokalite Atroa kláštor svätého Zachariáša.
Po Pavlovej smrti v roku 805 sa Peter stal igumenom tohto kláštora. Viedol prísny asketický život a kláštor pod jeho vedením prekvital. Jeho život však výrazne ovplyvnilo druhé obdobie obrazoborectva (ikonoklazmu) v Byzantskej ríši (814 – 842). Peter pevne bránil úctu k svätým ikonám, čím sa dostal do konfliktu s cisárskou mocou podporujúcou ikonoklazmus. Pre svoje presvedčenie bol prenasledovaný a dokonca aj fyzicky týraný cisárskymi vojakmi. Aby ochránil svojich mníchov, niekoľkokrát musel rozpustiť komunitu a sám žil istý čas v úkryte alebo putoval po severozápadnej Malej Ázii. Napriek prenasledovaniu a podozreniam zo strany niektorých súčasníkov si Peter získal veľkú povesť ako divotvorca, duchovný vodca a muž obdarený schopnosťou čítať v ľudských dušiach. Pripisujú sa mu mnohé zázraky, vrátane uzdravení a exorcizmov. Udržiaval kontakty s ďalšími významnými osobnosťami tej doby, ako bol svätý Teodor Studita či svätý Ioannikios Veľký. Zomrel prirodzenou smrťou 1. januára 837 vo svojom kláštore svätého Zachariáša v Atroy, obklopený svojimi mníchmi. Jeho život opísal jeho žiak Sabas. Hoci nebol mučeníkom v zmysle násilnej smrti, pre jeho utrpenie počas ikonoklazmu a vernosť pravej viere je uctievaný ako svätý vyznávač, najmä v Pravoslávnej cirkvi. Jeho liturgická pamiatka pripadá na 1. januára.