Svätý Atanáz I. Neapolský bol významný biskup Neapola v 9. storočí, uctievaný ako svätý vyznávač. Narodil sa okolo roku 830 (alebo 832) v Neapole v šľachtickej rodine; bol synom neapolského vojvodu Sergia I. a synovcom predchádzajúcich biskupov Jána IV. a Sergia I. (ktorý bol biskupom pred jeho otcom vojvodom). Biskupom Neapola sa stal už ako veľmi mladý, asi dvadsaťročný, okolo roku 849/850, a vysvätil ho pápež Lev IV. v Ríme.
Atanáz viedol príkladný život v modlitbe a prísnosti. Ako biskup sa obzvlášť staral o formáciu kléru, obnovoval a zakladal kláštory (napr. Najsvätejšieho Spasiteľa a kláštor zasvätený svätým Januárovi a Agrippínovi) a zriadil hospic pre pútnikov. Pre Neapol mal mimoriadny význam tým, že do mesta preniesol a slávnostne uložil ostatky svätého Januára (San Gennaro), hlavného patróna mesta. Venoval sa aj vykupovaniu kresťanov zajatých Saracénmi. Vďaka svojim rodinným väzbám a kontaktom s cisárskym dvorom (bol príbuzným cisárov Lothara I. a Ľudovíta II.) a pápežskou kúriou pôsobil aj ako pápežský legát. Zúčastnil sa na Lateránskom koncile v roku 863.
Jeho pastoračná horlivosť a obrana cirkevných práv ho však priviedli do ostrého konfliktu s vlastnou rodinou, najmä s jeho synovcom, vojvodom Sergiom II. Atanáz nesúhlasil s politickým spojenectvom Sergia II. so Saracénmi a kritizoval jeho nemorálny život a zasahovanie do cirkevných záležitostí, vrátane plienenia katedrálneho pokladu. Sergius II. dal Atanáza okolo roku 870 uväzniť a neskôr ho poslal do vyhnanstva na malý ostrov neďaleko Neapola. Z vyhnanstva ho zachránili lode vyslané cisárom Ľudovítom II. Atanáz sa vydal na cestu do Ríma, ale vyčerpaný útrapami zomrel vo Veroli (neďaleko Monte Cassina) 15. júla 872. Pochovali ho najprv v opátstve Monte Cassino, no neskôr boli jeho ostatky prenesené do Neapola (najprv do katakomb sv. Januára, potom do katedrály). Je považovaný za spolupatróna mesta Neapol a jeho sviatok sa slávi 15. júla.