Svätý Tathan (Tathai, Tatheus), opát

Svätý Tathan, známy aj pod menami Tathai alebo Tatheus, bol významnou postavou keltského kresťanstva v 5. a na začiatku 6. storočia. Narodil sa v Írsku, podľa tradície ako syn írskeho kráľa Tathalia a synovec svätého Samsona z Dol. Od mladosti sa venoval duchovným veciam a uprednostnil zasvätený život pred nástupníctvom na trón. Podľa legendy na pokyn anjela opustil Írsko a s ôsmimi učeníkmi sa preplavil do Británie. Pristáli v kráľovstve Gwent vo Walese, kde ich privítal kráľ Caradoc (Caradog). Spočiatku žil Tathan ako pustovník v horách Walesu, neskôr založil kláštor a školu v Llantathan (dnešný St Athan v Glamorgane), ktorá sa stala známym centrom vzdelanosti. Na pozvanie kráľa Caradoca sa neskôr presunul do Caerwentu (staroveké rímske mesto Venta Silurum), kde taktiež založil významnú kláštornú školu. Medzi jeho najznámejších žiakov patril svätý Cadoc, syn kráľa Gwynllywa. Svätý Tathan bol známy svojou múdrosťou, učenosťou, hlbokou zbožnosťou a štedrosťou; nazývali ho „otcom celého Gwentu“ a „obrancom lesnatej krajiny“. Pripisovali sa mu mnohé zázraky, vrátane príbehu o skrotených holubiciach, z ktorých jednu unesenú dravcom zázračne získal späť. Hoci presné miesto jeho smrti nie je s istotou známe – uvádza sa Caerwent aj Llantathan – jeho pamiatka bola vo veľkej úcte vo Walese aj v Anglicku. Nie je považovaný za mučeníka. Jeho život spadá do obdobia „veku svätých“ v Británii, charakterizovaného šírením kresťanstva a zakladaním kláštorov keltskými misionármi.