Blahoslavený Artúr Bell, kňaz a mučeník

Blahoslavený Artúr Bell, vlastným menom Arthur Bell, sa narodil 13. januára 1590 v Temple-Broughton neďaleko Worcesteru v Anglicku, v rodine právnika Williama Bella. Po otcovej smrti, keď mal Artúr osem rokov, sa o jeho výchovu staral strýko František Daniel. Vo veku dvadsaťštyri rokov odišiel študovať na anglické kolégium v St. Omer, neskôr pokračoval na kolégiu sv. Albána vo Valladolide v Španielsku. Kňazskú vysviacku prijal v Salamanke v roku 1618. Krátko nato, 8. augusta 1618, vstúpil v Segovii do Rádu menších bratov (františkánov) a prijal rehoľné meno František. Bol jedným z prvých členov františkánskej komunity v Douai, kde neskôr pôsobil ako profesor hebrejčiny a zastával úrad kvardiána. Ovládal latinčinu, hebrejčinu, gréčtinu, španielčinu, francúzštinu a flámčinu. Pôsobil aj ako kaplán klarisiek v Gravelines a neskôr v Bruseli. V roku 1632 bol poslaný do Škótska ako prvý provinciál tamojšej františkánskej provincie, no jeho snahy o obnovu rádu neboli úspešné. Do Anglicka sa vrátil v roku 1634 a deväť rokov tajne slúžil katolíkom počas obdobia krutého prenasledovania za vlády Karola I. a anglickej občianskej vojny. V novembri 1643 ho v Stevenage, Hertfordshire, zatkli parlamentné vojská pre podozrenie zo špionáže. Pri prehliadke jeho vecí sa našli dôkazy o tom, že je katolíckym kňazom, čo bolo v tom čase považované za velezradu. Bol uväznený v Newgate a odsúdený na smrť. Svoj trest prijal s veľkou odovzdanosťou a údajne ďakoval sudcom za možnosť zomrieť pre Krista. Popravili ho obesením, ťahaním a rozštvrtením 11. decembra 1643 v Tyburne v Londýne. Za blahoslaveného ho spolu s ďalšími 84 mučeníkmi Anglicka a Walesu vyhlásil pápež Ján Pavol II. dňa 22. novembra 1987. Jeho liturgický sviatok sa slávi 11. decembra.