Svätá Ariadna, mučenica

Svätá Ariadna (alebo Ariádna) bola ranokresťanská laička a mučenica, ktorá žila v 2. storočí nášho letopočtu vo Frýgii, oblasti v Malej Ázii (dnešné Turecko). Podľa tradície sa narodila v neznámom roku a zomrela okolo roku 130 n. l., počas vlády rímskeho cisára Hadriána alebo Antonina Pia. Ariadna bola otrokyňou vysokopostaveného úradníka menom Tertillus v meste Promyssia (alebo Prymnessos) vo Frýgii. Keď jej pán usporiadal pohanskú slávnosť pri príležitosti narodenia svojho syna, Ariadna ako kresťanka odmietla zúčastniť sa na modloslužobných obradoch a obetovať pohanským bohom. Za túto svoju neochvejnú vieru bola kruto mučená: bičovali ju, zavesili a jej telo trhali železnými hákmi. Následne ju uväznili a dlhý čas morili hladom v snahe prinútiť ju, aby sa zriekla Krista a uctievala modly. Ariadna však zostala pevná vo svojej viere. Keď ju nakoniec prepustili z väzenia, alebo keď z neho utiekla, opustila mesto. Tertillus však za ňou poslal prenasledovateľov. Keď Ariadna videla, že ju doháňajú, utiekala sa v modlitbe k Bohu so žiadosťou o ochranu. Podľa legendy sa na jej modlitby zázračne otvorila skala alebo puklina v hore, do ktorej vošla a skryla sa. Niektoré verzie hovoria, že sa skala za ňou zavrela a stala sa jej hrobom, kde odovzdala svoju dušu Bohu. Iné podania uvádzajú, že spadla z útesu a tak zomrela, alebo že zomrela na následky mučenia. Tento zázračný únik či smrť viedli k tomu, že jej prenasledovatelia upadli do zmätku a strachu, a niektoré legendy dodávajú, že sa v tomto zmätku začali napádať navzájom. Svätá Ariadna je uctievaná ako mučenica pre jej odvahu a vernosť kresťanskej viere až na smrť. Jej liturgický sviatok si Pravoslávna cirkev pripomína 18. septembra.