Svätý Marek, biskup sýrskeho mesta Aretúza (dnešný Ar Rastan), žil v turbulentnom 4. storočí, poznačenom ariánskou herézou a neskôr pokusom cisára Juliána Apostatu o obnovu pohanstva. Jeho život je svedectvom odvahy, pevnej viery a mimoriadnej vytrvalosti v utrpení. Počas vlády cisára Konštancia II., ktorý istým spôsobom podporoval kresťanstvo, no zároveň bol naklonený niektorým formám arianizmu, Marek v Aretúze zničil pohanský chrám a na jeho mieste postavil kresťanský kostol, čím si získal mnohých pre kresťanskú vieru. V teologických sporoch ohľadom arianizmu bol Marek istý čas podozrievaný z nejasných postojov, dokonca sa spomína jeho účasť na formulovaní semiariánskeho vyznania viery v Sirmiu v roku 351. Neskôr sa však jednoznačne prihlásil k nicejskej ortodoxii, čo potvrdzuje aj svätý Gregor Naziánsky, ktorý ho nazval „pozoruhodným mužom a veľmi svätým starcom“.
Keď sa v roku 361 k moci dostal cisár Julián Apostata a začal s obnovou pohanských kultov a prenasledovaním kresťanov, pohanskí obyvatelia Aretúzy žiadali od Mareka, aby na vlastné náklady znovu postavil zničený chrám alebo zaplatil vysokú sumu ako odškodné. Marek spočiatku utiekol z mesta, ale keď sa dozvedel, že jeho veriaci sú namiesto neho zatýkaní a mučení, vrátil sa a dobrovoľne sa vydal svojim prenasledovateľom. Podstúpil mimoriadne kruté a vynaliezavé muky. Starého biskupa vláčili ulicami, bili, trhali mu vlasy, jeho telo sekali a bodali detskými rydlami. Nohy mu zväzovali tak pevne, až povrazy rezali do mäsa. Odrezali mu uši pomocou tenkých, pevných nití. Potom jeho doráňané telo natreli medom a tukom a v koši ho zavesili na poludňajšie slnko počas horúceho leta, aby ho trápili osy, včely a sršne. Napriek nepredstaviteľnému utrpeniu Marek prejavil neuveriteľnú statočnosť a pokoj, dokonca si z mučiteľov robil žarty. Vytrvalo odmietal zaplatiť čo i len najmenšiu sumu na obnovu pohanského chrámu, považujúc to za spoluúčasť na modloslužbe. Jeho neoblomnosť a trpezlivosť napokon obrátili hnev davu na obdiv. Prenasledovatelia, ohromení jeho vytrvalosťou, ho nakoniec prepustili na slobodu. Mnohí z nich, pohnutí jeho príkladom, sa neskôr obrátili na kresťanstvo po tom, čo počuli jeho kázne. Zvyšok života strávil v horlivej pastoračnej službe a obracaní pohanov. Zomrel pravdepodobne okolo roku 364. Je iróniou osudu, že podľa niektorých historikov práve Marek v minulosti ukryl mladého Juliána a zachránil mu tak život počas čistiek Konštancia II. Jeho kult bol pre Cirkev potvrdený pápežom Klementom VIII. v roku 1598. Hoci nebol priamo usmrtený, pre svoje extrémne utrpenia pre vieru je uctievaný ako vyznávač a v niektorých východných tradíciách aj ako hieromučeník.