Svätý Arkandžel (Arcangelo) Tadini bol taliansky diecézny kňaz, zakladateľ rehoľnej kongregácie a významný sociálny apoštol na prelome 19. a 20. storočia. Narodil sa 12. októbra 1846 vo Verolanuova, v provincii Brescia v Taliansku, ako najmladšie dieťa v šľachtickej, no početnej rodine. Jeho otec Pietro bol dvakrát ženatý a Arkandžel bol jeho jedenástym dieťaťom (štvrtým z druhého manželstva s Antoniou Gadola).
V roku 1864 vstúpil do kňazského seminára v Brescii. Počas štúdií utrpel nehodu, pri ktorej si zlomil koleno, čo mu v dôsledku nedostatočnej liečby spôsobilo trvalé krívanie a bolesti po zvyšok života. Napriek tomuto hendikepu bol 19. júna 1870 vysvätený za kňaza. Krátko po vysviacke vážne ochorel a prvý rok kňazstva strávil zotavovaním sa u svojej rodiny. Následne pôsobil ako kaplán a učiteľ v horskej dedine Lodrino (1871 – 1873) a potom pri mariánskej svätyni Santa Maria della Noce neďaleko Brescie (1873 – 1885). Tu sa prejavila jeho veľká starostlivosť o materiálne i duchovné potreby veriacich, ako aj jeho schopnosť organizovať pomoc, napríklad keď po povodniach zriadil vývarovňu pre stovky ľudí bez domova.
V roku 1885 bol preložený do Botticino Sera, najprv ako kaplán a od roku 1887 ako farár, kde pôsobil nepretržite 25 rokov až do svojej smrti. Ako horlivý pastier sa venoval katechéze pre všetky vekové skupiny, založil spevácky zbor, obnovil kostol a s veľkou starostlivosťou dbal o dôstojnosť liturgie. Bol tiež výborným kazateľom, ktorého slová zapaľovali srdcia veriacich.
Hlboko zasiahnutý ťažkými sociálnymi podmienkami robotníkov, najmä žien a dievčat, ktoré priniesla industrializácia, a inšpirovaný sociálnou encyklikou pápeža Leva XIII. *Rerum Novarum* (1891), don Tadini hľadal konkrétne riešenia. V roku 1893 založil Katolícku robotnícku spoločnosť vzájomnej pomoci (Società Operaia Cattolica di Mutuo Soccorso), ktorá poskytovala podporu pracovníkom v prípade choroby, úrazu, invalidity alebo staroby. Aby vytvoril pracovné príležitosti, najmä pre ženy, použil vlastné dedičstvo na vybudovanie modernej textilnej továrne (pradiarne) v Botticino Sera (1898) a pri nej zriadil aj ubytovňu pre robotníčky.
Pre zabezpečenie duchovnej a morálnej formácie pracujúcich žien a pre pokračovanie svojho diela založil okolo roku 1900 Kongregáciu sestier robotníčok Svätého domu Nazaretského (Suore Operaie della Santa Casa di Nazareth). Ich poslaním bolo žiť a pracovať priamo v továrňach po boku ostatných žien, deliť sa s nimi o ich každodennú námahu a napätie a evanjelizovať ich predovšetkým príkladom života podľa vzoru Ježiša, ktorý pracoval v Nazarete. Don Tadini zdôrazňoval, že práca nie je kliatbou, ale cestou k ľudskej a kresťanskej sebarealizácii a posväteniu.
Jeho neúnavná aktivita pramenila z hlbokého duchovného života. Napriek svojmu fyzickému obmedzeniu trávil dlhé hodiny v modlitbe a adorácii pred Najsvätejšou sviatosťou. Bol známy svojou pokorou, láskou k Eucharistii, oddanosťou Panne Márii a veľkou láskou k chudobným a trpiacim.
Zomrel v povesti svätosti 20. mája 1912 v Botticino Sera. Proces jeho blahorečenia sa začal v roku 1960. Pápež Ján Pavol II. ho 3. októbra 1999 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Benedikt XVI. ho 26. apríla 2009 kanonizoval (vyhlásil za svätého). Zázrakom uznaným pre jeho kanonizáciu bolo uzdravenie neplodného manželského páru. Jeho liturgický sviatok sa slávi 20. mája.