Svätý Arkádius z Mauretánie, mučeník

Svätý Arkádius bol laický kresťan, pravdepodobne zámožný a významný občan mesta Cézarea v rímskej provincii Mauretania Caesariensis (dnešný Cherchell v Alžírsku). Žil na prelome 3. a 4. storočia. Počas krutého prenasledovania kresťanov, pravdepodobne na začiatku Diokleciánovho prenasledovania okolo roku 302, keď boli kresťania nútení obetovať rímskym bohom, Arkádius sa rozhodol ukryť na vidieku, aby sa vyhol modloslužbe. Jeho neprítomnosť na verejných obetách si však všimli úrady. Vojaci boli vyslaní do jeho domu, a keďže ho nenašli, zatkli jeho príbuzného, ktorý tam bol prítomný, aby ho donútili prezradiť Arkádiov úkryt. Keď sa Arkádius dozvedel, že jeho príbuzný bol zatknutý kvôli nemu, nechcel, aby iný trpel za neho. Vrátil sa do mesta a sám sa prihlásil miestodržiteľovi s prosbou o prepustenie príbuzného. Miestodržiteľ mu ponúkol slobodu pre oboch, ak Arkádius pristúpi k obete bohom. Svätý Arkádius to odvážne odmietol slovami: „Mýliš sa, ak si myslíš, že hrozba smrti môže vystrašiť Božích služobníkov... Vymysli si akékoľvek mučenie, ale vedz, že nič ma neoddelí od môjho Boha.“ Rozzúrený miestodržiteľ, považujúc bežné muky za príliš mierne, nariadil mimoriadne krutú popravu: Arkádiovi mali postupne, kĺb po kĺbe, odsekávať údy, počnúc prstami na nohách a rukách. Počas tohto strašného mučenia Arkádius neprestával chváliť Boha a prejavoval obdivuhodnú trpezlivosť. Keď z neho zostal len trup, podľa tradície prehovoril k svojim odťatým údom roztrúseným okolo neho: „Ó, šťastné údy, ktoré ste slúžili na zjavenie Božej slávy! Teraz, keď vás vidím oddelené od môjho tela, ste mi ešte drahšie. Teraz viem, že patrím Ježišovi Kristovi, ako som si vždy prial.“ Potom sa obrátil k prítomným pohanom a vyzval ich, aby opustili falošných bohov a prijali vieru v pravého Boha, ktorý mu dáva silu v utrpení a večný život. Po týchto slovách pokojne odovzdal dušu Bohu dňa 12. januára. Jeho statočnosť a svedectvo hlboko zapôsobili na prítomných a inšpirovali kresťanov k ešte väčšej odvahe. Kresťania pozbierali jeho ostatky a dôstojne ich pochovali. Jeho úctu potvrdzuje aj kázeň, ktorú o ňom predniesol svätý Zeno z Verony (tiež pochádzajúci z Mauretánie), ktorý žil v tom istom storočí.