Blahoslavený Viliam Apor, biskup a mučeník

Rodisko
Rumunsko, Segesvár
V skratke
Blahoslavený barón Viliam Apor (1892 – 1945) bol maďarský biskup a mučeník, známy svojou odvahou pri ochrane Židov a iných utláčaných počas druhej svetovej vojny, pričom zahynul v boji za ich dôstojnosť a čistotu.
Životopis

Blahoslavený barón Viliam (Vilmos) Apor sa narodil 29. februára 1892 v Segesvári (dnes Sighișoara v Rumunsku), vtedy súčasť Rakúsko-Uhorska, v starej šľachtickej maďarskej rodine Apor de Altorja. Po absolvovaní teologických štúdií na jezuitskom Canisiane v Innsbrucku a v Nagyvárade (Oradea) bol 24. augusta 1915 vysvätený za kňaza. Ako mladý kňaz a neskôr farár v meste Gyula sa stal známym svojou mimoriadnou pastoračnou horlivosťou, hlbokou spiritualitou, sociálnou angažovanosťou a neúnavnou starostlivosťou o chudobných a trpiacich. V zložitých a nebezpečných časoch druhej svetovej vojny, 21. januára 1941, ho pápež Pius XII. vymenoval za biskupa diecézy Győr v Maďarsku. Biskupskú vysviacku prijal 24. februára 1941. Ako biskup sa odvážne a verejne postavil proti nacistickej ideológii, rasovej neznášanlivosti a prenasledovaniu Židov, ktorým aktívne pomáhal, poskytoval útočisko a falošné dokumenty. Odsudzoval vojnové zločiny a neohrozene bránil ľudskú dôstojnosť. Na konci vojny, keď do Győru na jar 1945 vstupovali sovietske vojská, biskupský palác sa stal útočiskom pre stovky ľudí, najmä žien a detí, hľadajúcich ochranu pred násilím. Na Veľký piatok, 30. marca 1945, vtrhli do paláca opití sovietski vojaci a dožadovali sa vydania žien. Biskup Apor, oblečený vo svojom biskupskom rúchu s krížom na prsiach, sa im rozhodne postavil na odpor, aby ochránil nevinných. Pri tomto hrdinskom čine bol tromi ranami postrelený. Na následky týchto zranení zomrel na Veľkonočný pondelok, 2. apríla 1945, v nemocnici v Győri, pričom svojim vrahom pred smrťou odpustil. Jeho posledné slová údajne zneli: „Moja obeta nebola márna, Kristus ju prijal.“ Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. dňa 9. novembra 1997 v Ríme ako mučeníka za vieru a kresťanskú lásku k blížnemu, ktorý položil život pri obrane čistoty a dôstojnosti zverených duší. Jeho telesné pozostatky sú uložené v karmelitánskom kostole v Győri. Blahoslavený Viliam Apor je žiarivým príkladom pastiera, ktorý podľa Kristovho vzoru položil život za svoje ovce, a mocným symbolom odporu voči totalitným režimom a obrany ľudských práv.

Modlitba k blahoslavenému Viliamovi Aporovi

Blahoslavený biskup Viliam, hrdinský pastier a mučeník, ty si neváhal položiť život na obranu nevinných a za svoje stádo. Vypros nám odvahu svedčiť o Kristovi, brániť ľudskú dôstojnosť a s láskou slúžiť blížnym, najmä tým najzraniteľnejším. Amen.

Význam pre Slovensko

Blahoslavený Viliam Apor, maďarský biskup a mučeník z obdobia druhej svetovej vojny, má pre Slovensko význam predovšetkým ako príklad kresťanskej odvahy a morálnej integrity v časoch totality a útlaku. Hoci jeho priame pôsobenie nebolo na území dnešného Slovenska (pôsobil v Győri, ktorý sa nachádza blízko súčasných slovenských hraníc), jeho životný príbeh a mučenícka smrť rezonujú aj v slovenskom kontexte, keďže aj Slovensko zažilo hrôzy vojny a následne komunistickú totalitu. Jeho nekompromisný postoj voči nacizmu, aktívna obrana prenasledovaných Židov a hrdinská smrť pri ochrane žien pred násilím sovietskych vojakov sú univerzálnym svedectvom viery a ľudskosti. Ako biskup diecézy Győr, ktorá geograficky susedí so Slovenskom, jeho osoba a odkaz mohli byť známe aj veriacim na južnom Slovensku, najmä maďarskej národnosti. Jeho beatifikácia pápežom Jánom Pavlom II. ho zaradila medzi významných svedkov viery 20. storočia, ktorých príklad presahuje národné hranice a inšpiruje kresťanov k obrane ľudskej dôstojnosti a k životu podľa evanjelia aj v tých najextrémnejších podmienkach.