Ľudovít IX., známy aj ako svätý Ľudovít, patrí k najvýznamnejším postavám francúzskej histórie a je jediným francúzskym kráľom, ktorého rímskokatolícka cirkev kanonizovala . Narodil sa 25. apríla 1214 v meste Poissy . Jeho rodičmi boli kráľ Ľudovít VIII. a Blanka Kastílska . Matka mala zásadný vplyv na jeho formovanie, zabezpečila mu hlboko náboženskú výchovu a po smrti jeho otca v roku 1226 múdro spravovala kráľovstvo ako regentka, kým Ľudovít nedosiahol plnoletosť . Jej zbožnosť a silná osobnosť tak výrazne ovplyvnili jeho život a neskoršiu vládu.
Ľudovít IX. nastúpil na trón v roku 1226 . Obdobie jeho vlády sa často označuje za zlatý vek Francúzska, keď krajina zažívala politickú stabilitu a hospodársky rast . Bol známy svojou hlbokou vierou, zmyslom pre spravodlivosť a štedrosťou voči núdznym . Sám vstúpil do Tretieho rádu svätého Františka , čím demonštroval svoju osobnú oddanosť ideálom chudoby a služby blížnemu, ktoré presahovali jeho kráľovské povinnosti. Podporoval budovanie kláštorov, nemocníc a škôl a s mimoriadnou pozornosťou sa venoval chudobným a trpiacim. Jeho vláda sa vyznačovala snahou o spravodlivé zákony a reformu súdnictva , ako aj úsilím o mierové riešenia medzi európskymi panovníkmi. Z jeho iniciatívy vznikla v Paríži nádherná kaplnka Sainte Chapelle , určená na uchovávanie vzácnych kresťanských relikvií, vrátane tŕňovej koruny, čo svedčí o význame náboženských artefaktov počas jeho vlády a jeho snahe urobiť z Paríža významné centrum kresťanstva.
Svätý Ľudovít sa angažoval aj v križiackych výpravách. V roku 1248 viedol siedmu križiacku výpravu , ktorá sa skončila neúspechom a jeho zajatím v Egypte. Napriek vojenskej porážke a zajatiu preukázal neochvejnú oddanosť kresťanskej veci, o čom svedčí aj jeho rozhodnutie zostať v Svätej zemi niekoľko rokov po prepustení a venovať sa diplomacii . V roku 1270 sa zúčastnil ôsmej križiackej výpravy , počas ktorej zomrel 25. augusta 1270 neďaleko Kartága (dnešný Tunis) na následky choroby . Jeho smrť počas tejto výpravy podčiarkuje jeho hlboké náboženské presvedčenie, ktorému obetoval aj svoj život. Pre svoj príkladný život plný obety bol Ľudovít IX. v roku 1297 kanonizovaný pápežom Bonifácom VIII.. Relatívne krátky čas medzi jeho smrťou a svätorečením poukazuje na rozsiahle uznanie jeho svätosti a vplyvu jeho života na cirkev a spoločnosť.
Modlitba k svätému Ľudovítovi IX., kráľovi spravodlivosti a svätosti
Svätý Ľudovít, kráľ podľa srdca Božieho,
ty, ktorý si nosil korunu sveta,
no v srdci si niesol ešte vzácnejšiu – korunu Kristovej pokory,
oroduj za nás, ktorí túžime vládnuť nie iným, ale sebe samým.
Vyformovaný pod múdrou rukou tvojej matky Blanky,
učil si sa spravodlivosti, pravde a bázni pred Bohom –
daj, nech aj rodičia dnešných čias vedú svoje deti k svätosti.
Tvoju vládu nazývajú zlatou,
lebo si nezhromažďoval poklady pre seba,
ale delil si sa s hladnými, budoval nemocnice, školy a svätyne.
Nauč nás, že pravá moc spočíva v službe a pravá veľkosť v láske.
Svätý kráľ, ktorý si vstúpil do Tretieho rádu svätého Františka,
napriek kráľovským povinnostiam si žil ako brat najmenších.
Pomôž nám objaviť krásu jednoduchosti,
a žiť vieru nielen v chrámoch, ale aj v každodennom živote.
Ty, ktorý si niesol Kristov kríž až do Egypta a Kartága,
obetoval si svoj život za vieru,
a tvoje posledné slová boli modlitbou.
Vypros nám milosť vytrvalosti v skúškach
a srdce, ktoré aj v bolesti ostáva verné.
Svätý Ľudovít, patrón Francúzska a vzor panovníkov,
oroduj za Európu, za jej národy, vodcov a mladých,
aby sa znovu zrodila v duchu Evanjelia
a objavila svetlo pravdy, ktoré si ty nosil vo svojom srdci.
Nech aj my raz vojdeme do nebeského kráľovstva,
kde ty už kraľuješ v radosti svätých,
a večne chváliš Pána, ktorému si celý život slúžil.
Amen.
