Svätá Rozália z Viterba, na Slovensku známa aj ako Ružena Viterbská, sa narodila pravdepodobne okolo roku 1233 v talianskom meste Viterbo . Niektoré zdroje uvádzajú rok 1234, čo poukazuje na občasnú nepresnosť historických dát z tohto obdobia. Pochádzala z chudobnej, no hlboko veriacej rodiny z robotníckeho prostredia . Už od útleho veku prejavovala silnú náklonnosť k modlitbe a mala súcit so chudobnými, ktorým rada pomáhala . Vynikala svojou zbožnosťou a strachom z hriechu, praktizovala prísne pokánie a pôst už ako dieťa.
Okolo desiateho roku života mala údajne videnie Panny Márie, ktorá ju vyzvala, aby vstúpila do Tretieho rádu svätého Františka a kázala pokánie v meste Viterbo, ktoré v tom čase ovládala moc cisára Fridricha II.. Táto udalosť znamenala prelom v jej mladom živote a nasmerovala ju k verejnému pôsobeniu. Približne ako dvanásťročná začala Ružena verejne kázať na uliciach Viterba. Vyzývala ľudí k pokániu a k vernosti pápežovi, ktorý bol v spore s cisárom . Jej smelá aktivita bola v rozpore so spoločenskými očakávaniami od mladých žien tej doby. Historický kontext konfliktu medzi pápežstvom a cisárom Fridrichom II. je dôležitý pre pochopenie jej kázania a odporu, ktorému čelila.
Pre svoju neochajnú podporu pápeža bola okolo januára roku 1250 aj so svojou rodinou vyhnaná z Viterba . Útočisko našli v meste Soriano nel Cimino . Tento exil svedčí o osobnej cene, ktorú zaplatila za svoje presvedčenie. Po smrti cisára Fridricha II. v decembri 1250 sa politická situácia zmenila a Ružena s rodinou sa mohli vrátiť do Viterba . Jej návrat symbolizuje isté víťazstvo jej ideálov.
Ružena túžila vstúpiť do kláštora chudobných klarisiek vo Viterbe, no bola odmietnutá pravdepodobne pre chudobu jej rodiny, ktorá nemohla zabezpečiť potrebné veno, ako aj pre jej kontroverznú verejnú činnosť . Táto prekážka napriek jej jasnému povolaniu poukazuje na sociálne a ekonomické bariéry tej doby. Zomrela 6. marca 1251 v dome svojho otca . Iné zdroje uvádzajú roky 1252 alebo 1253 , čo naznačuje istú historickú nejednoznačnosť. Jej sviatok sa často slávi 4. septembra, v deň prenesenia jej relikvií . Moderná analýza jej pozostatkov z roku 2010 naznačuje, že zomrela na komplikácie spojené s Cantrellovou pentológiou, zriedkavou vrodenou srdcovou vadou. Predtým sa predpokladalo, že zomrela na tuberkulózu. Jej telo je uctievané vo Viterbe a mnohí veria, že je neporušené . Tento jav je v katolíckej cirkvi často považovaný za znak svätosti.
Ľudia z Viterba ju čoskoro začali uctievať ako svätú a pápež Inocent IV. inicioval proces jej kanonizácie, ktorý bol zavŕšený v roku 1457 . Tento dlhý proces odráža cirkevné postupy pri uznávaní svätosti. Je patrónkou kvetinárov. Jej život je svedectvom o sile mladíckej viery, odvahy v protivenstvách a neochvejnej oddanosti Bohu a Cirkvi . Jej príklad inšpiruje katolíkov dodnes. Stojí ako pripomienka dôležitosti pevného zastávania svojich presvedčení, aj keď človek čelí odporu alebo vyhnanstvu .
Modlitba k svätej Rozálii (Ružene) Viterbskej, panne
Ó, svätá Ružena Viterbská, panna, ty, ktorá si už v mladosti prejavila hlbokú lásku k Bohu a s neohrozenou odvahou si hlásala Jeho meno, oroduj za nás. Ty, ktorá si znášala vyhnanstvo a odmietnutie pre svoju vernosť Cirkvi, vyprosuj nám milosť vytrvalosti v našich skúškach a odvahu svedčiť o našej viere. Pomáhaj nám s tvojou horlivosťou brániť pravdu a zostať vernými učeniu Cirkvi svätej. Skrze tvoje mocné orodovanie vypros nám u Boha milosti, o ktoré s dôverou prosíme. Amen.
