Svätý Martin I. je významnou postavou v dejinách katolíckej cirkvi, známy ako 74. pápež a posledný pápež, ktorý bol uctievaný ako mučeník . Jeho pontifikát v polovici 7. storočia bol poznačený silným odporom voči heréze monotelizmu, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho prenasledovaniu a smrti v exile. Označenie „posledný mučenícky pápež“ poukazuje na zlom v dejinách pápežstva, kde sa príčinou mučeníctva stáva vnútorný cirkevný konflikt o doktrínu, na rozdiel od skorších mučeníkov, ktorí zomreli počas prenasledovania Rímskou ríšou. Tento posun zdôrazňuje závažnosť sporu o monotelizmus .
Martin sa narodil neďaleko mesta Todi v talianskej Umbrii, v období Byzantskej ríše, približne v rokoch 590 až 600 po Kristovi . Bol synom Fabriciusa a historické záznamy ho opisujú ako človeka šľachtického pôvodu, s vynikajúcou inteligenciou, rozsiahlymi vedomosťami a silným zmyslom pre charitu, najmä voči chudobným . Pred svojím zvolením za pápeža slúžil cirkvi ako diakon a neskôr ako apokrisiarius (pápežský legát alebo nuncius) v Konštantínopole počas pontifikátu pápeža Teodora I.. Jeho pôsobenie v Konštantínopole mu poskytlo neoceniteľný prehľad o zložitej politike Východnej cirkvi a teologických názoroch cisárskeho dvora, čo neskôr ovplyvnilo jeho konanie vo funkcii pápeža pri konfrontácii s monotelitickou herézou .
Za pápeža bol zvolený v júni alebo júli roku 649 . Dôležité je, že jeho zvolenie a vysviacka prebehli bez obvyklého cisárskeho potvrdenia z Konštantínopola, čo signalizovalo rastúce presadzovanie pápežskej nezávislosti na Západe . Toto rozhodnutie byť vysvätený bez cisárskeho súhlasu bolo odvážnym prejavom pápežskej autority a autonómie, priamo spochybňujúcim vnímané právo byzantského cisára dohliadať na pápežské voľby. Tento čin pripravil pôdu pre nevyhnutný konflikt ohľadom teologickej doktríny . V priebehu niekoľkých mesiacov po svojom nástupe do úradu zvolal Martin I. Lateránsky koncil v Ríme v októbri 649. Tento ekumenický koncil bol kľúčový, pretože odsúdil herézu monotelizmu . Monotelizmus, teologická doktrína, ktorá získavala na popularite na Východe, tvrdila, že Kristus mal iba jednu vôľu (božskú) a nie ľudskú, čo protirečilo ortodoxnému chápaniu Krista ako plne božskej a plne ľudskej bytosti . Lateránsky koncil pod vedením pápeža Martina I. výslovne odsúdil „Ekthesis“, dekrét vydaný cisárom Herakleiom, a „Typos“, neskorší edikt cisára Konštansa II., ktoré buď podporovali monotelizmus, alebo zakazovali akúkoľvek ďalšiu diskusiu o otázke Kristových vôlí . Týmto rázne reagoval na šíriacu sa herézu a postavil sa na obranu tradičného učenia Cirkvi. Okrem toho pápež Martin I. v snahe upevniť pápežskú autoritu vymenoval vlastných vikárov pre patriarchálne stolice v Antiochii a Jeruzaleme a formálne zosadil arcibiskupa Solúna pre jeho heretické názory .
Cisár Konštans II., silný podporovateľ monotelizmu, považoval konanie pápeža Martina I. za priamu urážku svojej cisárskej autority a nariadil jeho zatknutie . Počiatočné pokusy o zatknutie pápeža sa stretli s oneskorením a odporom, čo naznačovalo rešpekt a podporu, ktorú požíval v Ríme . Nakoniec bol pápež Martin I. zatknutý v júni 653 v Lateránskom paláci byzantským exarchom z Ravenny, Theodorom Kalliom . Bol násilne odvedený do Konštantínopola v septembri 653 alebo 654, pričom počas cesty znášal kruté podmienky vrátane väznenia na gréckom ostrove Naxos . Po príchode do Konštantínopola bol pápež Martin I. vystavený verejnému ponižovaniu, dlhému 93-dňovému väzeniu v ťažkých podmienkach (vrátane hladu, chladu a smädu) a nakoniec súdu za obvinenia z vlastizrady a neoprávnených kontaktov s moslimským kalifátom . Hoci bol pôvodne odsúdený na smrť, jeho trest bol zmiernený na exil vďaka intervencii konštantínopolského patriarchu Pavla II., ktorý sám bol vážne chorý a údajne vyznal svoje chyby týkajúce sa pápeža . Pápež Martin I. bol následne v máji 655 poslaný do vyhnanstva do Chersonu na Kryme (dnešný Cherson na Ukrajine) . V exile znášal ďalšie utrpenie, zanedbávanie a choroby, čím napokon podľahol následkom zlého zaobchádzania . Zomrel 16. septembra 655 a bol pochovaný v kostole Panny Márie (Blachernae) neďaleko Chersonu . Napriek tomu, že nezomrel priamo násilnou smrťou, je uctievaný ako svätý a mučeník v katolíckej aj pravoslávnej cirkvi pre nesmierne utrpenie, ktoré znášal pre svoju neochvejnú obranu katolíckej viery proti monotelitickej heréze .
Modlitba k svätému Martinovi I., pápežovi a mučeníkovi pravdy
Svätý Martin, statočný bojovník Kristovej pravdy,
ty, ktorý si sa nebál postaviť mocným sveta,
vlej aj do našich sŕdc silu vytrvať vo viere,
keď ju ohrozujú bludy, pohodlnosť a strach.
Tvoja odvaha odsúdiť herézu a chrániť učenie o Kristovi,
pravom Bohu a pravom Človeku,
je svetlom v tmavých chvíľach pochybností.
Pomôž nám stáť pri pravde,
aj keď za ňu treba trpieť.
Ty si trpel v putách, v chlade a v hlade,
ale tvoje srdce zostalo verné až do konca.
Nauč nás milovať Krista viac než náš pokoj,
viac než pohodlie, viac než život samotný.
Oroduj za nás, aby sme v skúškach nezapreli vieru,
ale s pokorou a láskou svedčili o Evanjeliu,
ako si to činil ty, až po posledný dych vo vyhnanstve.
Svätý Martin, mučeník jednoty a pravdy,
ochraňuj Cirkev, ktorú si bránil svojím životom,
a vypros nám milosť milovať Krista
s celým srdcom, mysľou i dušou,
až kým sa s Tebou nespojíme v nebeskej sláve.
Amen.
