Svätý Anzelm z Canterbury, významná postava 11. storočia, sa narodil v severotalianskom meste Aosta, ktoré v tom čase patrilo k Hornému Burgundsku, v období medzi aprílom 1033 a aprílom 1034 . Pochádzal zo šľachtickej rodiny a jeho matka Ermenberga zohrala kľúčovú úlohu v jeho náboženskej výchove . Otec Gundulph, lombardský šľachtic, bol podľa niektorých záznamov prchkej povahy . Už v mladom veku, ako pätnásťročný, prejavil Anzelm túžbu vstúpiť do kláštora, no vtedajší opát ho neprijal z obavy pred reakciou jeho otca . Tento počiatočný stret s prekážkou na ceste k duchovnému životu mohol v neskoršom období formovať jeho hlboké zameranie na náboženské ideály. Skutočnosť, že jeho matka bola opisovaná ako zbožná a trpezlivá, v kontraste s otcovou možno impulzívnejšou povahou, naznačuje prostredie, v ktorom sa stretávali rôzne hodnotové systémy . Možno aj preto sa neskôr v živote rozhodol zrieknuť svetského majetku a venovať sa kláštornému životu. Po smrti matky, keď mal približne 23 rokov, opustil Anzelm domov a tri roky putoval po Burgundsku a Francúzsku . V roku 1059 prišiel do Normandie a vstúpil do benediktínskeho opátstva v Bec, ktoré bolo v tom čase významným centrom vzdelania . Tam sa stal žiakom slávneho Lanfranka z Pavie, ktorého reputácia ho do tohto kláštora prilákala . Anzelm rýchlo napredoval a už po troch rokoch sa stal priorom kláštora . V roku 1078 bol zvolený za opáta v Bec po smrti Herluina, zakladateľa opátstva . Pod Anzelmovým vedením sa Bec stalo popredným centrom vzdelania v Európe, priťahujúc študentov z rôznych krajín . Jeho schopnosť viesť a inšpirovať mníchov viedla k obnove ich horlivosti pre kláštorný život .
V roku 1093 bol Anzelm vymenovaný za arcibiskupa v Canterbury . Toto obdobie jeho života bolo poznačené konfliktmi s anglickými kráľmi Viliamom II. a Henrichom I. v otázkach nezávislosti Cirkvi a postavenia pápeža . Anzelm neváhal dvakrát odísť do exilu, aby obhájil záujmy Cirkvi proti kráľovskej moci . Jeho pevný postoj v týchto sporoch svedčí o jeho hlbokom presvedčení o dôležitosti cirkevnej autonómie a jeho úlohy ako duchovného vodcu. Okrem toho sa snažil posilniť pozíciu arcibiskupstva v Canterbury voči ostatným biskupstvám v Anglicku a Walese . Anzelm z Canterbury bol nielen významným cirkevným hodnostárom, ale aj plodným teológom a filozofom, považovaným za jedného zo zakladateľov scholastiky . Jeho prístup k teológii bol charakteristický snahou o racionálne pochopenie viery, čo vyjadril známym heslom „fides quaerens intellectum“ – viera hľadajúca porozumenie . Tento prístup znamenal prelom v stredovekom myslení a ovplyvnil mnohých neskorších teológov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí „Monologion“ (1075-76) a „Proslogion“ (1077-78), v ktorom sformuloval slávny ontologický dôkaz existencie Boha . Ďalším kľúčovým dielom je „Cur Deus Homo“ (Prečo sa Boh stal človekom?), v ktorom rozvinul teóriu zmierenia, známu ako satisfakčná teória . Okrem týchto diel napísal aj množstvo ďalších, zaoberajúcich sa témami ako pravda, slobodná vôľa a pád diabla . Na koncile v Bari aktívne obhajoval vložku Filioque do Nicejského vyznania viery . Jeho dielo nebolo len o prijímaní viery, ale o aktívnom zapojení intelektu do snahy o hlbšie pochopenie tejto viery. Svätý Anzelm zomrel 21. apríla 1109 . V roku 1494 bol pápežom Alexandrom VI. kanonizovaný a v roku 1720 ho pápež Klement XI. vyhlásil za učiteľa Cirkvi . Jeho sviatok sa slávi 21. apríla . Uznanie jeho svätosti a neskoršie udelenie titulu učiteľa Cirkvi potvrdzuje trvalý a hlboký vplyv jeho teologických a filozofických prínosov na vývoj katolíckej doktríny.
Modlitba k svätému Anzelmovi z Canterbury, učiteľovi Cirkvi
Svätý Anzelm, múdry pastier a žiarivý vzor viery,
ty, ktorý si spájal lásku k Bohu so silou rozumu,
nauč aj nás kráčať cestou viery hľadajúcej porozumenie,
aby sme milovali pravdu a žili podľa nej.
Vo svojej pokore si opustil rodný dom
a celý život si hľadal Božiu vôľu v tichu kláštora,
v dialógoch so svetom aj v boji za slobodu Cirkvi.
Vypros nám vytrvalosť v službe, pokoj v srdci a odvahu stáť za pravdu.
Ty si učil, že Boh je ten, nad ktorého sa nič väčšie nedá myslieť –
daj, nech naše myšlienky smerujú k Nemu,
nech v každodennosti spoznávame Jeho prítomnosť
a nech sa naše poznanie premieňa na skutky lásky.
Svätý Anzelm, ochraňuj teológov, učiteľov a všetkých hľadajúcich,
posilňuj Cirkev v čase pochybností a rozdelenia,
oroduj za nás, aby sme rástli v poznaní aj svätosti,
a tak raz mohli s tebou oslavovať Trojjediného Boha v nebi.
Amen.
