Blahoslavená Otília Baumgartenová sa narodila 15. novembra 1750 v Gondrexange v Lotrinsku (východné Francúzsko) v rodine mlynára. Už v detstve ju otec oboznamoval so životom svätého Vincenta de Paul a jeho dielom, čo formovalo jej duchovné smerovanie. Hlboko zasiahnutá príkladom Dcér kresťanskej lásky (známych ako vincentky alebo milosrdné sestry), ktoré spoznala vo Vic-sur-Seille a obdivovala ich prácu medzi chudobnými, sa rozhodla vstúpiť do ich kongregácie. Svoju rehoľnú formáciu začala 4. augusta 1774 v Paríži vo veku 24 rokov. Po krátkom pôsobení v Breste bola v roku 1777 poslaná do nemocnice svätého Jána v Angers v západnom Francúzsku. Tu s veľkou oddanosťou slúžila chorým, pričom jej neskôr bola zverená zodpovednosť za nemocničnú lekáreň. V Angers pôsobila spolu so svojou spolusestrou, blahoslavenou Máriou-Annou Vaillotovou, s ktorou zdieľala nielen rehoľný život a službu, ale aj osud mučeníctva. Po vypuknutí Francúzskej revolúcie v roku 1789 nastalo obdobie tvrdého prenasledovania Katolíckej cirkvi a rehoľných rádov. Revolučné orgány sa snažili prinútiť kňazov a rehoľníkov, aby zložili prísahu vernosti tzv. Civilnej ústave duchovenstva, ktorá bola v rozpore s vernosťou Cirkvi a pápežovi. Sestry vincentky v Angers, povzbudené listom svojej generálnej predstavenej, aby neopúšťali službu chorým a zachovali si vieru a odvahu, túto proti cirkevnú prísahu odmietli zložiť, hoci si boli vedomé veľkého rizika, ktoré tým podstupujú. Keďže sestry Mária-Anna Vaillotová a Otília Baumgartenová boli v komunite považované za opory v jej vernom postoji a odpore voči revolučným nariadeniam, jakobíni ich 19. januára 1794 cielene zatkli a uväznili v krutých podmienkach. Čoskoro boli postavené pred revolučný tribunál a pre svoje pevné a opakované odmietnutie zložiť požadovanú prísahu boli odsúdené na smrť zastrelením. Poprava sa uskutočnila 1. februára 1794 na poli pri Avrillé, neďaleko Angers, kde bolo v ten deň popravených spolu s nimi ďalších približne 200 väzňov, vrátane jej spolusestry Márie-Anny Vaillotovej. Cestou na popravisko, zviazané spoločne s ostatnými odsúdenými, sestry preukazovali mimoriadnu odvahu, modlili sa a vzájomne sa povzbudzovali. Podľa svedectiev im veliteľ popravčej čaty, dojatý ich pokojom a možno aj protestmi niektorých prizerajúcich sa, ktorí sestry spoznali, ešte na poslednú chvíľu ponúkol možnosť záchrany života, ak by aspoň predstierali zloženie prísahy. Obe sestry to však rozhodne odmietli, zostávajúc verné svojmu svedomiu a viere až do konca. Boli zastrelené ako súčasť skupiny známej ako Mučeníci z Angers, ktorí zomreli pre svoju vernosť Kristovi a Cirkvi počas Vlády teroru. Pápež Ján Pavol II. blahorečil Otíliu Baumgartenovú spolu s Máriou-Annou Vaillotovou a ďalšími 97 mučeníkmi z Angers dňa 19. februára 1984 v Ríme. Jej liturgická spomienka sa v Katolíckej cirkvi, najmä v rámci vincentskej rodiny, slávi 1. februára. Život a smrť blahoslavenej Otílie Baumgartenovej sú silným svedectvom neochvejnej viery, kresťanskej odvahy čeliť prenasledovaniu a oddanej služby tým najnúdznejším v duchu vincentskej charizmy lásky.
Modlitba k blahoslavenej Otílii Baumgartenovej
Blahoslavená Otília, verná dcéra kresťanskej lásky, s oddanosťou si slúžila Kristovi v chorých. Spolu s blahoslavenou Máriou-Annou si čelila prenasledovaniu s neochvejnou odvahou a vernosťou Bohu až na smrť. Oroduj za nás, aby sme mali silu v skúškach, zostali verní svedomiu a nezištne slúžili blížnym. Amen.
