Svätý Telesfor, pápež a mučeník

Svätý Telesfor bol rímskym biskupom približne v rokoch 125/128 až 136/138 n. l., počas vlády cisárov Hadriána a Antonina Pia. Podľa najstarších zoznamov rímskych biskupov bol siedmym nástupcom apoštolov Petra a Pavla, hoci neskoršia tradícia, počítajúca Petra ako prvého pápeža, ho uvádza ako ôsmeho pápeža v poradí. Historické pramene, ako napríklad cirkevný historik Euzébius Cézarejský, kladú začiatok jeho pontifikátu do dvanásteho roku Hadriánovej vlády (128 – 129) a jeho smrť do prvého roku vlády Antonina Pia (138 – 139), pričom jeho pontifikát mal trvať približne desať až jedenásť rokov. Uvádza sa, že bol gréckeho pôvodu, narodený v meste Thurii (dnešná Terranova da Sibari v Kalábrii, Taliansko). Niektoré neskoršie zdroje, ako Liber Pontificalis, spomínajú, že pred nástupom do úradu žil ako pustovník (anchorita), avšak spoľahlivosť tejto informácie je historikmi spochybňovaná. Počas jeho pôsobenia sa v Ríme šírili rôzne heretické učenia, najmä gnosticizmus, proti ktorému Telesfor aktívne vystupoval. Najvýznamnejším svedectvom o jeho živote je zmienka od svätého Ireneja Lyonského, ktorý písal okolo roku 180 n. l. V spise Proti herézam (Adversus haereses III, 3.3) Ireneus potvrdzuje Telesforovo nástupníctvo a označuje ho za toho, kto podstúpil "slávne mučeníctvo". Toto svedectvo je obzvlášť dôležité, pretože ide o najstarší dochovaný záznam o mučeníctve rímskeho biskupa po svätom Petrovi, ktorý pochádza od takmer súčasníka. Ireneus tiež v liste pápežovi Viktorovi I. spomína, že Telesfor patril k rímskym biskupom, ktorí slávili Veľkú noc vždy v nedeľu, na rozdiel od praxe niektorých východných cirkví, ktoré sa riadili dátumom židovskej Paschy. Telesfor však, na rozdiel od neskoršieho Viktora I., zachovával cirkevné spoločenstvo aj s tými komunitami, ktoré sa tejto rímskej praxe nedržali, čím preukázal snahu o jednotu cirkvi. Hoci neskoršie zdroje, najmä Liber Pontificalis, pripisujú pápežovi Telesforovi zavedenie viacerých liturgických obyčají, ako napríklad slávenie polnočnej omše na Vianoce, spev hymnu Gloria in excelsis Deo počas tejto omše, či ustanovenie sedemtýždňového pôstu pred Veľkou nocou, moderní historici považujú tieto tvrdenia za nepodložené a vzniknuté až o niekoľko storočí neskôr. Jediná liturgická prax spojená s jeho menom, ktorá má oporu v starších prameňoch, je slávenie Veľkej noci v nedeľu. Po svojej mučeníckej smrti bol Telesfor pochovaný vo Vatikáne, v blízkosti hrobu svätého Petra. Rímskokatolícka cirkev si jeho pamiatku pripomína 5. januára (v starších kalendároch 2. januára), zatiaľ čo gréckokatolícka a pravoslávne cirkvi ho oslavujú 22. februára. Vzhľadom na tradíciu o jeho pustovníckom živote ho do 17. storočia uctievali ako svojho patróna karmelitáni.