Svätý Anter, pápež a mučeník

Svätý Anter (lat. Anterus) bol devätnástym pápežom Katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát bol jedným z najkratších v histórii, trval len niečo vyše 40 dní, od 21. novembra 235 do 3. januára 236. Pochádzal pravdepodobne z Grécka, ako naznačuje jeho meno (možno odvodené od gréckeho božstva Anterós) a nález jeho náhrobného kameňa s gréckym nápisom. Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Petilia Policastro v Kalábrii a meno otca Romulus. Jeho meno by tiež mohlo naznačovať, že bol prepusteným otrokom. Na Petrov stolec nastúpil po svojom predchodcovi, svätom Ponciánovi, ktorý bol spolu s učencom Hippolytom deportovaný do vyhnanstva na Sardíniu cisárom Maximinom Thraxom a tam sa vzdal úradu. Anterov pontifikát spadá do obdobia obnoveného prenasledovania kresťanov za vlády spomínaného cisára Maximina. Hoci o jeho pôsobení je známe len málo, pripisuje sa mu dôležitá iniciatíva: nariadil dôsledné zhromažďovanie a uchovávanie autentických záznamov (acta martyrum) o procesoch a smrti kresťanských mučeníkov. Tieto dokumenty mali byť starostlivo zbierané notármi a uložené v cirkevnom archíve v Ríme, aby sa zachovala pamiatka na hrdinské svedectvo viery. Tradícia uvádza, že práve táto jeho snaha o zachovanie pamiatky mučeníkov viedla k jeho vlastnému zatknutiu a mučeníckej smrti na začiatku roka 236 za vlády cisára Maximina. Hoci niektorí historici spochybňujú detaily mučeníctva pre nedostatok skorých písomných dôkazov okrem neskoršieho spisu Liber Pontificalis, Cirkev ho tradične uctieva ako mučeníka. Svätý Anter bol prvým pápežom pochovaným v novovybudovanej pápežskej krypte v Kalixtových katakombách na Via Appia v Ríme. Jeho hrob objavil archeológ Giovanni Battista de Rossi v roku 1854, spolu s fragmentmi pôvodnej mramorovej dosky s gréckym nápisom „Anterós Episk(opos)“ (Anter, biskup). Jeho telesné pozostatky boli neskôr v 16. storočí prenesené do kostola San Silvestro in Capite v Ríme. Liturgická spomienka svätého Antera sa slávi 3. januára.