Svätý Lucius I. bol 22. pápežom katolíckej cirkvi, ktorého pontifikát trval len krátko, od 25. júna 253 do 5. marca 254. Narodil sa v Ríme, o jeho rodine vieme len meno otca, Porfyrián (Porphyrianus). Jeho zvolenie za pápeža sa uskutočnilo v pohnutých časoch prenasledovania kresťanov za vlády cisára Treboniana Galla, krátko po tom, ako bol jeho predchodca, pápež Kornélius, poslaný do vyhnanstva.
Takmer okamžite po svojej konsekrágii stihol Lucia rovnaký osud – bol cisárom Gallom poslaný do vyhnanstva. Čoskoro sa však mohol vrátiť do Ríma, pravdepodobne po Gallovej smrti a nástupe cisára Valeriána, ktorý bol spočiatku voči kresťanom tolerantný. Tento návrat z exilu bol neskôr vnímaný ako zázračný zásah a prispel k jeho neskoršiemu svätorečeniu.
Počas svojho krátkeho pontifikátu čelil Lucius I. pretrvávajúcej novaciánskej schizme. Novaciáni, nasledovníci protipápeža Novaciána, zastávali rigorózny postoj a odmietali znovu prijímať do cirkevného spoločenstva tých kresťanov (tzv. lapsi), ktorí počas prenasledovania zapreli vieru, aj keď neskôr svoj čin oľutovali. Pápež Lucius, podobne ako jeho predchodca Kornélius, zastával miernejší a milosrdnejší prístup, ktorý umožňoval návrat kajúcnikov do Cirkvi po vykonaní primeraného pokánia. Za tento postoj si vyslúžil pochvalu od svätého Cypriána z Kartága v jeho listoch.
Lucius I. zomrel 5. marca 254 v Ríme. Hoci ho tradícia a niektoré staršie pramene (napr. Liber Pontificalis) uvádzajú ako mučeníka, ktorý mal byť sťatý počas Valeriánovho prenasledovania, historické dôkazy to nepotvrdzujú. Valeriánovo systematické prenasledovanie sa začalo až v roku 257, teda tri roky po Luciovej smrti. Súčasná Rímska martyrológia ho pripomína 5. marca slovami: „V Kalixtovom cintoríne na Via Appia v Ríme, pohreb svätého Lucia, pápeža, nástupcu svätého Kornélia. Pre svoju vieru v Krista trpel vo vyhnanstve a konal ako vynikajúci vyznávač viery, s umiernenosťou a rozvahou, v ťažkých časoch, ktoré boli jeho.“ Je teda uctievaný skôr ako vyznávač pre utrpenie v exile než ako mučeník v zmysle násilnej smrti za vieru. Jeho hrobka sa nachádza v Kalixtových katakombách, no ostatky boli neskôr prenesené, pravdepodobne do Baziliky svätej Cecílie v Trastevere. Údajná relikvia jeho lebky je uchovávaná v Katedrále svätého Ansgara v Kodani v Dánsku, kde je uctievaný ako patrón mesta a regiónu Sjælland. Autenticita tejto relikvie je však sporná, nakoľko vedecké datovanie určilo jej pôvod do neskoršieho obdobia (340-431 n.l.).
