Svätý Felix I. bol 26. rímskym biskupom (pápežom), ktorý viedol Cirkev od 5. januára 269 do 30. decembra 274. Podľa Liber Pontificalis bol rodom Riman a jeho otec sa volal Konštancius (Constantius). Nastúpil po pápežovi Dionýzovi v čase relatívneho pokoja pre kresťanov za vlády cisára Klaudia II. Gótskeho a na začiatku vlády cisára Aureliána.
Jednou z najvýznamnejších udalostí jeho pontifikátu bolo riešenie prípadu Pavla zo Samosaty, antiochijského biskupa, ktorý bol pre svoje heretické názory popierajúce Kristovo božstvo odsúdený a zosadený na synode v Antiochii (pravdepodobne už v roku 268). Keďže Pavol odmietal opustiť biskupský úrad a budovu, ortodoxní biskupi sa obrátili na cisára Aureliána. Cisár okolo roku 272 rozhodol, že cirkevný majetok má patriť tomu, „s kým sú v spoločenstve biskupi Itálie a mesta Ríma“, čím potvrdil autoritu pápeža Felixa a pravovernej strany. Tento cisársky zásah je dôležitým svedectvom o uznaní autority rímskeho biskupa aj zo strany pohanskej moci.
Pápežovi Felixovi sa pripisuje dôležitý dogmatický list (pravdepodobne zaslaný Maximovi Alexandrijskému ako odpoveď na závery antiochijskej synody) o jednote Kristovej osoby, zdôrazňujúci božskú aj ľudskú prirodzenosť v Kristovi. Tento list bol neskôr citovaný v christologických sporoch, napríklad na Efezskom koncile v roku 431, hoci niektoré verzie textu mohli byť neskôr upravené.
Liber Pontificalis mu tiež pripisuje nariadenie sláviť sväté omše nad hrobmi mučeníkov („Hic constituit supra memorias martyrum missas celebrare“). Historici sa však domnievajú, že toto nebolo nové nariadenie, ale skôr potvrdenie už existujúcej praxe slávenia Eucharistie v katakombách pri hroboch mučeníkov (tzv. missa ad corpus), najmä pri výročiach ich smrti.
Tradične je Felix I. uctievaný ako mučeník, ktorý údajne zomrel počas prenasledovania za cisára Aureliána. Uvádzajú ho tak Liber Pontificalis aj Akty Efezského koncilu. Avšak najstarší rímsky liturgický kalendár zo 4. storočia (tzv. Chronograf z roku 354) ho v zozname „Depositio episcoporum“ uvádza medzi rímskymi biskupmi, nie v zozname mučeníkov („Depositio martyrum“). Historici sa preto prikláňajú k názoru, že Felix I. nezomrel ako mučeník a že tradícia o jeho mučeníctve vznikla pravdepodobne zámenou s iným rímskym mučeníkom menom Felix, ktorý bol pochovaný na Via Aurelia. Nad jeho hrobom bola neskôr postavená bazilika, ktorú Liber Pontificalis mylne pripisuje pápežovi Felixovi I.
Podobná neistota panuje aj okolo dátumu jeho smrti a miesta pohrebu. Kým Liber Pontificalis uvádza ako deň smrti 30. máj a pohreb na Via Aurelia, starší a spoľahlivejší zdroj Depositio episcoporum zaznamenáva jeho pohreb v Kalixtových katakombách na Via Appia dňa 30. decembra. Dátum 30. máj je dnes považovaný za pravdepodobný omyl prepisovača (zamenil Jan. za Jun.). Rímske martyrológium dnes uvádza jeho sviatok 30. decembra.
