Svätý Marcelín bol rímskym biskupom v rokoch 296 až 304. Jeho pontifikát spadá do mimoriadne ťažkého obdobia pre Cirkev, poznačeného začiatkom posledného a najkrutejšieho prenasledovania kresťanov v Rímskej ríši za cisára Diokleciána. Toto prenasledovanie, ktoré sa začalo ediktom z 23. februára 303, nariaďovalo ničenie kostolov, vydanie posvätných kníh úradom a nútilo kresťanov obetovať rímskym bohom pod hrozbou väzenia, mučenia alebo smrti.
Postava pápeža Marcelína je v dejinách predmetom diskusií a kontroverzií. Dôvodom sú obvinenia, ktoré sa objavili neskôr, najmä v kruhoch donatistov v severnej Afrike (napr. biskup Petilián z Konštantíny okolo roku 400). Tvrdili, že Marcelín, spolu s ďalšími rímskymi klerikmi, počas prenasledovania zlyhal – buď vydaním posvätných kníh (stal sa „traditorom“), alebo dokonca priamo obetovaním kadidla pohanským bohom (apostáza, tzv. „lapsus“). Tieto obvinenia však svätý Augustín rozhodne odmietol ako nepreukázané. V neskorších, čiastočne legendárnych spisoch, ako je životopis Marcelína v Liber Pontificalis (Kniha pápežov), sa objavuje príbeh, podľa ktorého Marcelín skutočne podľahol nátlaku a obetoval kadidlo, no krátko nato svoj čin oľutoval. Liber Pontificalis ďalej uvádza, že po pokání sa Marcelín priznal ku Kristovi pred samotným Diokleciánom a bol sťatý spolu s ďalšími tromi kresťanmi (Klaudiom, Kyrínom a Antonínom), čím dosiahol korunu mučeníctva. Tento text spomína aj údajný (historicky sporný) synod v Sinuessa, kde sa mal Marcelín priznať, no biskupi ho odmietli súdiť s odôvodnením, že „prvý stolec nikto nesúdi“ („prima sedes a nemine iudicatur“).
Historici dnes hodnotia tieto správy kriticky. Chýbajú súdobé dôkazy o Marcelínovom zlyhaní a jeho meno sa nenachádza v najstaršom zozname rímskych biskupov zo 4. storočia (Depositio Episcoporum). Napriek tomu, že jeho údajný „lapsus“ a následné pokánie s mučeníctvom sú historicky neisté, tradícia, podopretá aj ranou úctou k jeho hrobu v Priscilliných katakombách na Via Salaria, ho uctieva ako svätca a mučeníka. Jeho smrť sa datuje do roku 304, pravdepodobne 25. októbra, hoci jeho liturgická spomienka sa v Rímskom martyrológiu uvádza 26. apríla. Po jeho smrti nastalo dlhé obdobie sedisvakancie, kým bol v roku 308 zvolený jeho nástupca Marcel I.
