Svätý Celestín I. bol pápežom v rokoch 422 až 432. Pochádzal z Kampánie v Taliansku a pred svojím zvolením za pápeža 10. septembra 422 pôsobil ako diakon v Ríme. Jeho pontifikát, trvajúci takmer desať rokov, bol významný najmä vďaka jeho energickej obrane cirkevnej ortodoxie proti viacerým rozšíreným herézam.
Najvýznamnejším teologickým sporom jeho doby bol nestorianizmus. Konštantínopolský patriarcha Nestorius spochybňoval tradičný titul Márie ako Bohorodičky (Theotokos) a presadzoval titul Kristorodička (Christotokos), čím naznačoval oddelenie Kristovej ľudskej a božskej prirodzenosti. Pápež Celestín I. ostro vystúpil proti tomuto učeniu. V roku 430 zvolal synodu v Ríme, ktorá Nestoriove názory odsúdila. Následne poveril svätého Cyrila Alexandrijského, aby v jeho mene žiadal od Nestoria odvolanie bludov. Keď Nestorius odmietol, Celestín vyslal svojich legátov na Efezský koncil (431), zvolaný cisárom Theodosiom II. Na koncile pápežskí legáti podporili stanovisko svätého Cyrila a potvrdili odsúdenie Nestoria a jeho učenia, čím bola slávnostne potvrdená vieroučná pravda o Márii ako Bohorodičke.
Okrem nestorianizmu bojoval Celestín I. aj proti pelagianizmu, ktorý popieral dedičný hriech a preceňoval schopnosť ľudskej vôle dosiahnuť spásu bez Božej milosti. Podporil misiu svätých biskupov Germána z Auxerre a Lupa z Troyes do Británie (429), aby tam čelili šíreniu pelagiánskych myšlienok. Zasadzoval sa tiež proti novaciánom, ktorí odmietali udeliť rozhrešenie tým, čo zapreli vieru počas prenasledovania, a zdôrazňoval potrebu milosrdenstva voči kajúcim hriešnikom.
Významným činom Celestína I. bolo vyslanie biskupa Palladia do Írska v roku 431 k „Škótom [Írom] veriacim v Krista“. Hoci Palladiova misia bola krátka, položila základy pre neskoršiu úspešnú misijnú činnosť svätého Patrika v Írsku, ktorého tam možno tiež vyslal Celestín alebo jeho nástupca.
Celestín I. bol známy svojou horlivosťou za pravú vieru a pevnou, no zároveň rozvážnou správou Cirkvi. Udržiaval priateľské vzťahy so svätým Augustínom a bránil jeho učenie proti útokom semipelagiánov. Zomrel prirodzenou smrťou 27. júla 432 v Ríme. Pochovali ho v Priscilliných katakombách, neskôr boli jeho ostatky prenesené do Baziliky svätej Praxedy v Ríme. Jeho liturgická pamiatka sa v Latinskej cirkvi slávi v deň jeho smrti.
