Svätý Geláz I. (lat. Gelasius) bol pápežom od 1. marca 492 do svojej smrti 21. novembra 496. Hoci jeho pontifikát trval necelých päť rokov, patrí medzi najvýznamnejších pápežov raného stredoveku vďaka svojej teologickej erudícii, obhajobe pápežského primátu a vplyvu na liturgiu.
Podľa Liber Pontificalis bol „natione Afer“, teda afrického pôvodu, narodený v Ríme rímskym rodičom. Pred svojím zvolením za pápeža pôsobil ako blízky spolupracovník a poradca svojho predchodcu, pápeža Félixa III., pričom sa predpokladá, že mal významný podiel na formulovaní cirkevných dokumentov počas jeho pontifikátu, najmä v súvislosti s akaciánskou schizmou.
Ako pápež pokračoval v nekompromisnom postoji voči Konštantínopolu v otázke akaciánskej schizmy, ktorá rozdeľovala východnú a západnú Cirkev kvôli sporu o platnosť záverov Chalcedónskeho koncilu a postoju k monofyzitizmu. Geláz I. trval na autorite rímskeho biskupa ako najvyššej inštancie v Cirkvi a odmietal akékoľvek kompromisy s heretickými náukami alebo s tými, ktorí ich tolerovali.
Najznámejším príspevkom Geláza I. k politickej a cirkevnej teórii je jeho formulácia učenia o „dvoch mociach“ (alebo „dvoch mečoch“), ktorú predstavil v liste cisárovi Anastáziovi I. v roku 494, známom ako *Famuli vestrae pietatis* alebo *Duo sunt*. V ňom jasne rozlíšil medzi posvätnou autoritou Cirkvi (auctoritas sacrata pontificum) a kráľovskou mocou svetských vládcov (regalis potestas). Hoci obe moci pochádzajú od Boha a majú spolupracovať, zdôraznil, že duchovná moc je nadradená svetskej, pretože sa zodpovedá za spásu duší, vrátane duší samotných vládcov. Táto doktrína mala obrovský vplyv na vzťahy medzi Cirkvou a štátom počas celého stredoveku.
Geláz I. bol tiež známy svojou rozsiahlou charitatívnou činnosťou, najmä starostlivosťou o chudobných v Ríme, ktorých podporoval z cirkevných zdrojov. Pripisuje sa mu aj zásah proti prežívajúcim pohanským zvykom, konkrétne snaha o zrušenie nemravného rímskeho sviatku Lupercalia, ktorý nahradil sviatkom Očisťovania Panny Márie (Hromnice).
Hoci mu tradícia pripisovala autorstvo *Gelasianum Sacramentarium*, jedného z najstarších rímskych misálov, moderná veda to spochybňuje. Napriek tomu bol Geláz I. významným liturgistom a jeho vplyv na rozvoj rímskej liturgie je nesporný. Bol tiež plodným spisovateľom; zachovalo sa mnoho jeho listov a teologických traktátov.
Zomrel prirodzenou smrťou 21. novembra 496 v Ríme. Pre svoju učenosť, obranu viery, charitu a presadzovanie pápežskej autority je uctievaný ako svätý. Jeho sviatok sa slávi v deň jeho smrti.
