Svätý Félix IV., pápež, (niekedy označovaný aj ako Félix III. kvôli historickej zámene s protipápežom Félixom II. v 4. storočí) viedol Cirkev od 12. júla 526 do svojej smrti 22. septembra 530. Pochádzal zo Samnia (región okolo Beneventa v Taliansku) a bol synom Kastoria (Castorius). Jeho zvolenie za pápeža bolo výrazne ovplyvnené ostrogótskym kráľom Teodorichom Veľkým. Po smrti pápeža Jána I., ktorý zomrel v Teodorichovom väzení, nastalo takmer dvojmesačné obdobie bez pápeža. Teodorich následne presadil Félixa, ktorého považoval za lojálneho voči gótskej vláde. Hoci táto intervencia vyvolala nevôľu, Félix bol prijatý za pápeža. Krátko po jeho vysvätení Teodorich zomrel (30. augusta 526).
Napriek okolnostiam zvolenia Félixov pontifikát priniesol Cirkvi aj isté výhody. Vďaka dobrým vzťahom s Gótmi (najprv s Teodorichom, potom s jeho dcérou Amalasuntou, regentkou za mladého Athalaricha) získal pre Cirkev potvrdenie starobylého práva, že civilné súdne spory voči rímskemu kléru má riešiť pápež alebo ním určený cirkevný súd.
Teologicky významným bol Félixov príspevok k ukončeniu sporu o semipelagianizmus. Na žiadosť Cézaria z Arles poslal do Galie 25 kapitul (krátkych téz založených najmä na učení sv. Augustína), ktoré zdôrazňovali nevyhnutnosť Božej milosti pre začiatok viery a pre konanie dobrých skutkov. Tieto kapituly tvorili základ vieroučných kánonov prijatých na Druhom koncile v Orange v roku 529, ktorý definitívne odsúdil semipelagiánske názory a potvrdil augustiniánsku náuku o milosti.
Pápež Félix IV. sa zapísal do dejín Ríma aj významným stavebným počinom. Na Rímskom fóre dal premeniť dva pohanské objekty – chrám božského Romula a priľahlú sálu Knižnice Mieru (Bibliotheca Pacis) – na kresťanskú baziliku zasvätenú svätým lekárom a mučeníkom Kozmovi a Damiánovi (Santi Cosma e Damiano). V apside tohto kostola sa dodnes nachádza nádherná a dobre zachovaná mozaika zo 6. storočia, zobrazujúca Krista pri druhom príchode, po stranách so svätými Petrom a Pavlom, Kozmom a Damiánom, svätým Teodorom a samotným pápežom Félixom IV., ktorý drží v rukách model ním založeného kostola.
Krátko pred smrťou sa Félix IV. pokúsil zabrániť sporom o nástupníctvo a možno aj ďalšiemu zasahovaniu Gótov tým, že za svojho nástupcu menoval arcidiakona Bonifáca (neskoršieho pápeža Bonifáca II.). Verejne mu odovzdal pálium a pohrozil exkomunikáciou tým, ktorí by ho odmietli uznať. Tento krok bol však v rozpore s kánonickým právom a narazil na silný odpor senátu aj väčšiny kléru. Po Félixovej smrti si väčšina zvolila za pápeža Dioskora. Schizma však trvala len 22 dní, keďže Dioskorus nečakane zomrel. Bonifác II. sa tak stal pápežom, no neskôr musel svoj neregulárny spôsob nominácie odsúdiť.
Svätý Félix IV. zomrel prirodzenou smrťou 22. septembra 530 a bol pochovaný v Bazilike sv. Petra v Ríme. Jeho liturgická spomienka sa slávi 22. septembra.
