Svätý Agapét I. bol 57. pápežom Katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval necelý rok, od 13. mája 535 do 22. apríla 536. Narodil sa v Ríme (presný dátum nie je známy) v aristokratickej rodine. Jeho otec Gordianus bol rímskym kňazom, ktorý bol pravdepodobne zabitý počas nepokojov za pápeža Symmacha okolo roku 502. Agapét sám slúžil Cirkvi ako diakon a neskôr arcidiakon pred svojím zvolením za pápeža. Jeho voľba nasledovala po smrti Jána II. Jedným z jeho prvých činov bolo verejné spálenie anatémy (kliatby), ktorú jeho predchodca Bonifác II. vynútil proti svojmu zosnulému rivalovi Dioskurovi. Tento zmierlivý krok ocenilo rímske duchovenstvo. Pontifikát Agapéta I. sa odohrával v čase veľkého politického napätia medzi Ostrogótskym kráľovstvom v Itálii a Byzantskou ríšou na Východe. Ostrogótsky kráľ Theodahad, obávajúci sa invázie byzantského cisára Justiniána I. po zavraždení kráľovnej Amalasunthy, prinútil pápeža Agapéta podniknúť diplomatickú misiu do Konštantínopolu. Cieľom misie bolo odhovoriť cisára od plánovaného útoku na Itáliu. Aby mohol financovať túto cestu, Agapét musel údajne predať posvätné nádoby z Baziliky sv. Petra. Do Konštantínopolu dorazil vo februári 536. Hoci bol cisárom Justiniánom I. prijatý s poctami, diplomatická misia bola neúspešná – cisár od invázie neustúpil. Oveľa väčší úspech však Agapét dosiahol na cirkevnom poli. Počas svojho pobytu v Konštantínopole odvážne čelil vplyvu cisárovnej Theodory, ktorá podporovala monofyzitizmus (resp. miafyzitizmus). Odmietol uznať konštantínopolského patriarchu Anthima I., ktorý bol na tento post dosadený vďaka Theodorynému vplyvu a zastával heretické názory, pričom bol aj nekanonicky preložený z iného biskupstva (Trebizond). Agapét neustúpil ani pred cisárovými hrozbami vyhnanstva a trval na Anthimovom odsúdení. Podarilo sa mu presvedčiť cisára Justiniána o Anthimovej neprávovernosti a nekánonickom postavení. Justinián následne Anthima zosadil a pápež Agapét osobne v marci 536 vysvätil jeho ortodoxného nástupcu Ménasa. Týmto činom významne posilnil autoritu Rímskej stolice a obranu záverov Chalcedónskeho koncilu na Východe. Krátko po tomto úspechu pápež Agapét v Konštantínopole ochorel a 22. apríla 536 zomrel. Jeho telo bolo prevezené v olovenej rakve späť do Ríma a 20. septembra 536 pochované v Bazilike sv. Petra. Hoci zomrel počas náročnej misie, nebol mučeníkom. Cirkev si ho uctieva ako svätého pre jeho odvahu pri obrane pravej viery a nekompromisný postoj voči heréze a politickým tlakom. Jeho sviatok sa v Rímskokatolíckej cirkvi slávi 20. septembra (dátum jeho pohrebu), vo Východných cirkvách 22. apríla (dátum jeho smrti).
Rodisko
Rím
V skratke
Svätý Agapét I. (datum narodenia neznáme – 536), 57. pápež Katolíckej cirkvi, známy svojou kompromise odmietajúcou obranu pravej viery a autoritou Rímskej stolice v čase politického napätia.
Životopis
Modlitba k svätému Agapétovi I.
Svätý pápež Agapét, neohrozený obranca pravej viery, ty si aj tvárou v tvár cisárskej moci a heréze odvážne bránil učenie Cirkvi a autoritu Petrovho nástupcu. Prosíme ťa, vypros nám ducha odvahy a pevnosti vo viere, aby sme dokázali obstáť v skúškach a nenechali sa zastrašiť tlakmi sveta. Nech nás tvoj príklad povzbudzuje k vernosti Kristovi. Amen.
Význam pre Slovensko
Priame historické prepojenie svätého pápeža Agapéta I. na územie Slovenska nie je doložené. Jeho význam pre Cirkev na Slovensku spočíva v jeho príkladnej obrane ortodoxnej viery definovanej na Chalcedónskom koncile a v odvážnom presadzovaní autority Rímskej stolice voči Konštantínopolu v čase politického tlaku a teologických sporov, čo malo dopad na celú univerzálnu Cirkev.
Źródła internetowe