Svätý Deusdedit I., známy aj ako Adeodatus I. (obe mená znamenajú „Bohom daný“ alebo „Boh dal“), bol pápežom od 19. októbra 615 do 8. novembra 618. Narodil sa v Ríme ako syn poddiakona Štefana. Pred svojím zvolením za pápeža slúžil štyridsať rokov ako rímsky kňaz, čím sa stal prvým kňazom zvoleným na Petrov stolec od čias Jána II. (533), keďže v medziobdobí boli volení prevažne diakoni alebo mnísi.
Jeho pontifikát predstavoval istý odklon od politiky jeho predchodcu Bonifáca IV., ktorý uprednostňoval mníchov v pápežskej administratíve. Deusdedit I. naopak podporoval sekulárny klérus, vrátil kňazov na administratívne pozície a vysvätil 14 nových kňazov, čo boli prvé svätenia v Ríme od čias Gregora Veľkého. Prejavoval veľkú starostlivosť a lásku voči kňazom a ľudu, najmä v ťažkých časoch.
Počas jeho krátkeho pontifikátu postihli Rím viaceré pohromy – v auguste 618 silné zemetrasenie a následne vypukla epidémia lepry (alebo svrabu). Pápež Deusdedit I. sa osobne a neúnavne zapájal do pomoci trpiacim, čím si získal veľkú úctu ľudu. Neskoršia tradícia mu pripisuje zázračné uzdravenie malomocného bozkom.
Deusdedit I. je považovaný za prvého pápeža, ktorý začal používať olovené pečate (lat. *bullae*) na oficiálne pápežské dokumenty, aby potvrdil ich autenticitu. Z tejto praxe sa neskôr vyvinul názov „pápežská bula“. Jedna pečať z jeho obdobia sa zachovala; zobrazuje Dobrého pastiera uprostred oviec s písmenami Alfa a Omega a na druhej strane nesie nápis „Deusdedit Papæ“.
Zomrel 8. novembra 618, pravdepodobne na následky moru, ktorý sužoval Rím. V závete údajne odkázal ročný plat každému rímskemu kňazovi. Hoci nezomrel mučeníckou smrťou, pre svoju zbožnosť, lásku k blížnemu a starostlivosť o Cirkev v ťažkých časoch je uctievaný ako svätý. Pochovali ho v Bazilike sv. Petra. Jeho liturgická spomienka pripadá na 8. novembra.
