Francesco Forgione sa narodil v roku 1887 v malej dedinke Pietrelcina v južnom Taliansku. Jeho rodičia boli jednoduchí roľníci, no v ich domácnosti panovala hlboká viera. Už ako dieťa preukazoval silnú túžbu po Bohu a vo veku piatich rokov sa rozhodol zasvätiť mu celý svoj život. Od malička mal mystické zážitky, videnia a extázy, ktoré ho sprevádzali po celý život. Keď mal pätnásť rokov, vstúpil do kláštora kapucínov a prijal meno Pio na počesť pápeža Pia I.
Štúdiá na kňazstvo neboli preňho ľahké. Od mladosti trpel rôznymi chorobami, ktoré ho oslabovali, no napriek tomu sa nevzdal a v roku 1910 bol vysvätený za kňaza. Kvôli zdravotným problémom mu bolo umožnené zostať v rodnej obci, kde pokračoval vo svojich duchovných praktikách. V roku 1916 bol však poslaný do kláštora v San Giovanni Rotondo, kde prežil zvyšok života.
Rok 1918 priniesol do jeho života veľkú duchovnú skúšku. Počas modlitby pred krížom sa na jeho tele objavili stigmy, rany podobné Kristovým ranám. Krvácali a spôsobovali mu bolesť, no prijal ich ako Božiu vôľu. Hoci sa snažil svoje rany skrývať, správa o nich sa rýchlo rozšírila a do kláštora začali prichádzať tisíce ľudí, ktorí túžili vidieť kňaza obdareného týmito znakmi utrpenia. Nie všetci však verili v pravosť jeho zázračných darov. Vatikán začal vyšetrovanie a v niektorých obdobiach mu boli uložené obmedzenia, ktoré mu zakazovali verejne slúžiť sväté omše či spovedať. Napriek týmto skúškam sa nikdy nesťažoval a všetko znášal s pokorou.
Popri svojich duchovných aktivitách mal aj hlboký súcit s trpiacimi. Videl Krista v chorých a biednych a preto založil nemocnicu s názvom Dom úľavy v utrpení. Táto nemocnica sa stala miestom nielen telesného, ale aj duchovného uzdravenia a dodnes slúži pacientom.
Jeho svätosť sa prejavovala nielen v jeho stigmatách, ale najmä v jeho oddanosti spovedaniu a duchovnému vedeniu. Denne trávil dlhé hodiny vo svätostánku, vypočúval veriacich a viedol ich na ceste obrátenia. Povzbudzoval ľudí k modlitbe, k dôvere v Božiu prozreteľnosť a k vytrvalosti v skúškach. Jeho slová Modli sa, dúfaj a netráp sa sa stali známymi po celom svete.
Keď sa v roku 1968 blížil koniec jeho života, jeho stigmy začali miznúť. Dva dni pred svojou smrťou slávil poslednú svätú omšu. Keď zomrel, jeho telo bolo bez akýchkoľvek známok rán, jeho ruky a nohy boli neporušené a hladké ako ruky dieťaťa. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 2002, ho pápež Ján Pavol II vyhlásil za svätého.
Modlitba ku svätému Piovi z Pietrelciny
Svätý Pio, verný služobník Krista, ty si svojím životom ukázal silu viery, modlitby a obety. S nekonečnou láskou si prijal utrpenie, aby si bol bližšie k Pánovi a k tým, ktorí hľadajú útechu.
Prosíme ťa, oroduj za nás u Boha, aby sme aj my dokázali niesť svoje kríže s pokorou a dôverou. Nauč nás modliť sa s horlivosťou, dúfať v Božiu prozreteľnosť a nevzdávať sa v skúškach.
Vypros nám milosť čistého srdca, hlbokej viery a ochoty slúžiť druhým. Nech v našich životoch vždy víťazí láska a dobro. Amen.
