Život svätého Maximiliána Márie Kolbeho je príbehom hlbokej zbožnosti, neúnavnej práce pre šírenie viery a napokon hrdinskej obety. Rajmund Kolbe, ako znelo jeho rodné meno, sa narodil 8. januára 1894 v Zduňskej Woli neďaleko Lodže v strednom Poľsku, vtedy časti Ruského impéria . Už v mladosti prejavoval silné náboženské cítenie, ktoré bolo umocnené mystickým zážitkom s Pannou Máriou. V desiatich rokoch sa mu zjavila Panna Mária a ponúkla mu dve koruny, bielu a červenú, symbolizujúce čistotu a mučeníctvo, pričom si vybral obe . Toto zjavenie hlboko ovplyvnilo jeho životnú cestu. V trinástich rokoch vstúpil do Rádu menších konventuálnych bratov, známych aj ako minoriti, vo Ľvove . V roku 1910 prijal rehoľné meno Maximilián . O rok neskôr zložil prvé sľuby a v roku 1914 večné sľuby, pričom k svojmu menu pridal meno Mária na znak svojej hlbokej úcty k Panne Márii . Jeho oddanosť Nepoškvrnenej sa stala charakteristickou črtou jeho duchovného života a apoštolátu.
Po štúdiách v Poľsku bol poslaný do Ríma, kde študoval filozofiu na Pápežskej Gregoriánskej univerzite a teológiu na Pápežskej teologickej fakulte svätého Bonaventúru. Získal doktoráty z oboch týchto odborov . Počas svojho pobytu v Ríme bol 28. apríla 1918 vysvätený za kňaza . Inšpirovaný mariánskymi a františkánskymi ideálmi založil 16. októbra 1917 v Ríme spolu s ďalšími šiestimi spolubratmi hnutie Rytierstvo Nepoškvrnenej (Militia Immaculatae) . Hlavným cieľom tohto hnutia bolo šíriť úctu k Nepoškvrnenej Panne Márii a prostredníctvom jej príhovoru pracovať na obrátení hriešnikov a nepriateľov Cirkvi . Sám bol svedkom protikatolíckych demonštrácií v Ríme, čo posilnilo jeho odhodlanie založiť organizáciu, ktorá by bránila a šírila katolícku vieru pod ochranou Panny Márie. Hnutie si rýchlo získalo uznanie a požehnanie zo strany Cirkvi .
Po návrate do Poľska v roku 1919 sa otec Kolbe s horlivosťou pustil do šírenia myšlienok Rytierstva Nepoškvrnenej. Zakladal mariánske skupiny a organizoval rôzne náboženské a kultúrne podujatia . V roku 1922 založil mesačník „Rycerz Niepokalanej“ (Rytier Nepoškvrnenej), ktorý sa stal významným nástrojom jeho apoštolátu a dosahoval vysoké náklady . V roku 1927 založil neďaleko Varšavy rozsiahly kláštor a vydavateľské centrum Niepokalanów, čiže Mesto Nepoškvrnenej . Toto centrum sa stalo dynamickým miestom zasväteným Márii, kde žilo a pracovalo vyše 750 rehoľníkov a spolupracovníkov, ktorí sa venovali rôznym formám apoštolátu, najmä prostredníctvom tlače a iných moderných komunikačných prostriedkov . Otec Kolbe si uvedomoval silu masmédií pri šírení evanjelia a s nadšením využíval najnovšie technológie svojej doby .
V rokoch 1930 až 1936 podnikol misijné cesty do východnej Ázie. V Japonsku, neďaleko Nagasaki, založil druhé Mesto Nepoškvrnenej s názvom Mugenzai no Sono (Záhrada Nepoškvrnenej) . Aj tam sa mu podarilo rozvinúť rozsiahlu činnosť medzi miestnym obyvateľstvom a vydával japonskú verziu časopisu „Rycerz Niepokalanej“ . Neskôr sa pokúsil založiť podobné centrum aj v Indii, ale pre zhoršujúce sa zdravie sa musel v roku 1936 vrátiť do Poľska .
Po vypuknutí druhej svetovej vojny a nemeckej okupácii Poľska v roku 1939 zostal otec Kolbe v Niepokalanowe a poskytoval útočisko mnohým utečencom, vrátane Židov . Jeho odvaha a charita boli prejavom jeho hlbokej kresťanskej viery v časoch nesmierneho zla. Bol zatknutý gestapom 17. februára 1941 a uväznený vo varšavskom väzení Pawiak, odkiaľ bol v máji 1941 prevezený do koncentračného tábora Auschwitz . Aj v hrozných podmienkach koncentračného tábora si otec Kolbe zachoval svoju kňazskú identitu a s nasadením slúžil svojim spoluväzňom, povzbudzoval ich, spovedal a viedol ich v modlitbách . Koncom júla 1941, po úteku jedného z väzňov, nacisti vybrali desať mužov, ktorí mali zomrieť v bunkri hladu ako odstrašujúci príklad. Keď jeden z vybraných, František Gajowniczek, otec rodiny, začal nariekať nad osudom svojej manželky a detí, otec Kolbe sa dobrovoľne ponúkol, že zaujme jeho miesto . Po dvoch týždňoch utrpenia bez jedla a vody, bol 14. augusta 1941 otec Maximilián Kolbe usmrtený smrtiacou injekciou karbolovej kyseliny . Jeho telo bolo spálené v krematóriu 15. augusta, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie . Jeho hrdinská obeta lásky ho vyniesla na oltár. Pápež Pavol VI. ho blahorečil v roku 1971 a pápež Ján Pavol II. ho kanonizoval 10. októbra 1982, pričom ho vyhlásil za mučeníka lásky a patróna nášho ťažkého storočia .
Modlitba k svätému Maximiliánovi Márii Kolbemu, mučeníkovi lásky
Svätý Maximilián Mária Kolbe,
rytier Nepoškvrnenej a verný syn Panny Márie,
ty, ktorý si prijal koruny čistoty a mučeníctva,
vypros nám milosť žiť čisto, milovať odvážne
a obetovať sa s radosťou pre druhých.
Tvoj život bol plameňom,
ktorý osvecoval temnotu hriechu, strachu a nenávisti.
Vydával si pravdu evanjelia perom, hlasom i skutkom,
a keď nastala hodina skúšky,
dal si svoj život, aby iný mohol žiť.
Ty si veril, že láska je silnejšia než smrť,
a že obeta, prinesená z lásky, mení svet.
Nauč aj nás žiť tak,
aby naše dni boli darom pre Boha i pre ľudí.
Svätý otec Kolbe,
v čase vojny si prinášal pokoj,
v tábore smrti si bol znakom nádeje,
v bunkri hladu si sa stal chlebom pre druhých.
Pomôž nám nezabudnúť, že svätosť je možná aj dnes,
v našich domovoch, na našich pracoviskách, uprostred sveta.
Oroduj za Cirkev,
za novinárov, misionárov a všetkých,
ktorí hľadajú moderné spôsoby šírenia evanjelia.
Oroduj za rodiny, trpiacich a prenasledovaných,
a nauč nás dôverovať Nepoškvrnenej,
ako si jej dôveroval ty – celým srdcom, celým životom.
Svätý Maximilián, mučeník lásky –
modli sa za nás!
Amen.
